Chapter 2

26.8K 717 26

Rozhliadala som sa po jeho byte s miernym úsmevom na perách. Mal to tu útulnejšie a popravde aj krajšie ako som mala ja. Čudujem sa? Nie, jasné, že nie. Obývačku zdobil čierny kožený gauč s veľkoplošnou obrazovkou. Vyzeral to ako byt dobre zarábajúceho chlapca. Buď si to tu on prerobil, alebo len môj byt je taký aký je. Moderný nábytok ma uchvátil a ja som rukou prešla po hladkom dreve poličky. Obzrela som si prsty na ktorých nebolo ani trochu prachu, či nečistoty. Čistotný. Obrátila som sa na neho a usmiala sa keď som videla ako ma pozoruje.

,,Máš to tu pekné a úplne iné ako mám ja," poznamenala som a ešte raz sa rozhliadla po miestnosti. Zasmial sa a mávol rukou, aby som išla za ním. Poukazoval mi celý byt, ktorý sa zväčša skladal tmavohnedej, čiernej a bielej farby. Okrem jeho spálne. Tá bola sýto zelenej farby s mapou Írska vedľa, ktorej bola jeho dvoj posteľ.

,,Si milovník Írska?" otočila som sa na neho s otázkou zatiaľ čo on sa díval na mapu.

,,Som Ír," povedal hrdo a pozrel na mňa. Prebehli mi zimomriavky pre jeho hrdosť na svoju vlasť, na svoj pôvod. Prekvapene som nadvihla obočie aj keď som až taká prekvapená nebola. Až teraz som si uvedomila jeho prízvuk, ktorý vôbec nebol ako môj, či ostatných Američanov.

,,A sem si prišiel lebo?" opýtala som sa a vložila si ruky vbok.

,,Za prácou a takisto za novým životom. Iste Írsko milujem ale Amerika ma ťahala už dávno a chcel som sem ísť," vysvetlil a ja som chápavo prikývla.

,,Nechýba ti rodina?"

,,Občas," mykol plecami a zamračil sa. Myslím, že nie len občas.

,,A čo tu vlastne robíš?" priblížila som sa k nemu. Niallove modré oči mi vbili do očí a okamžite som si uvedomila ich čaro. Bol naozaj atraktívny. Jeho plavé vlasy mal vyčesané dohora a aj keď sa neusmieval jeho pohľad taký bol. Premýšľala som ako nazvať Niallov usmievavý pohľad hoc sa neusmieval. Rozhodne tak vyzeral.

,,Som účtovník v stavebnej firme. Priveľa čísel, no baví ma to," usmial sa a následne vychádzal z jeho izby. Posadil ma do obývačky a odišiel do kuchyne s tým, že spraví kávu. Bol priateľský. Ak nerátam tento rozhovor pred tým sme sa veľmi nerozprávali. Iba tri krát a myslím, že to nebol obzvlášť nejaký dlhý rozhovor. Keď sa Niall vrátil s dvoma šálkami tmavohnedej kávy na tácke spoločne s cukorničkou, usmiala som sa na neho. Položil ju na stôl a sadol si vedľa mňa na gauč.

,,A čo ty? Pracuješ?" opýtal sa ma keď si miešal kávu do ktorej si dal dve lyžičky cukru. Kyslo som sa zatvárila a prižmúrila som očami. Zvesila som hlavu a tak trochu som dúfala, že Niall stratí pamäť a zabudne, že sa ma pýtal na prácu. Do kávy som si od zlosti na samú seba dala omylom viac lyžičiek cukru než som chcela.

,,Tara?" ozval sa a moja mienky o strate pamäti padla. Nesmelo som sa na neho zahľadela.

,,Dnes ma z nej vyhodili," priznala som a ihneď som odvrátila zrak. Hanbila som sa pred ním a príšerne. Nechcela som ani vidieť ako sa na mňa díva.

,,Prečo?" znela jeho otázka.

,,Pretože som neskutočne hlúpa a neviem si udržať jednoduchú prácu," povedala som nahnevane a pozrela mu do očí.

,,Dobre. A pravý dôvod?" opýtal sa a ja som sa pousmiala. Niall jednoducho odmieta prijať, že som nezodpovedná. Netuším prečo.

,,Chodila som neskoro. Takmer vždy ale bolo to aj tým, že ma to tam jednoducho nebavilo. Chodila som tam s nechuťou. Byť hlúpou čašníčkou v kaviarni sa ozaj nezhodovalo s mojou predstavou úspešnej architektky v Big Apple," podoprela som si bradu a pozerala na svoj odraz v čiernej obrazovke.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now