Jeremy

2. Zrodený Z Hriechu

Jeremy neznášal školu. Bol vždy rád, keď ho školský autobus doviezol domov. Školu mal až na druhom konci Seattlu, preto sa musel takto dopraviť do školy aj zo školy. V autobuse si vždy sadol ku niekomu, kto nebol z jeho triedy a po celú cestu len apaticky hľadel z okna.

No ani doma nebol šťastný. Rodičia ho mlátili ako žito a nie iba kvôli zlým známkam. Jeremymu sa ušla facka prakticky kedykoľvek.

-------------------

Jeremy vošiel do domu. Našiel mamu, ako sedí na gauči s otvorenou modlitebnou knižkou a s ružencom v ruke.

"Ahoj, mama," pozdravil ju.

Mama naňho zachmúrene pozrela. "Aké si dostal známky?"

"Dnes žiadne, mama," odvetil.

"Určite?"

"Áno, mama. Dnes som nedostal žiadnu známku."

"Fajn. Ak zas donesieš zlú známku, dostaneš pár faciek," oznámila mu. Jeremy to vedel už dávno. Za zlú známku bola vždy facka. Za viac zlých známok dostal výprask a ešte aj trest.

Jeremy sa otočil, že pôjde do svojej izby, no mama ho ešte zastavila.

"Jeremy?"

"Áno, mama?"

"Čo náboženstvo?"

"Dnes sme náboženstvo nemali."

Matka vstala z gauča a podišla k nemu. Jeremy cúvol, lebo vedel, čo bude nasledovať. Dostal facku.

"Au! Prečo si mi dala facku?"

"Lebo si mi nepovedal mama," povedala zlostne a dala mu druhú facku. "A v druhej vete som takisto nepočula slovo mama."

Schytila Jeremyho za plecia, pozerala naňho maniakálnym pohľadom a keď hovorila, silno ním triasla.

"Pamätaj si, že mi musíš vždy povedať mama, rozumel si?! Ja som tvoja mama, ja som ťa porodila, tak ty ma budeš ctiť a rešpektovať, jasné? Zrodil si sa z môjho a z otcovho hriechu, pretože súlož je špinavosť. Takže teraz, keď žiješ, budeš ctiť matku a otca svojho, rozumel si?!", kričala.

"Rozumel, mama. Ale keď som sa mal narodiť z hriechu, tak prečo si nešla na potrat?", spýtal sa Jeremy so zlosťou v hlase a slzami v očiach. Hneď to však oľutoval. Dostal facku na jedno aj na druhé líce.

"Nerúhaj sa!", skríkla mama. "Vari nevieš, že potrat je hriech?! Zmizni do izby a modli sa za očistenie svojej hriešnej duše!", sotila ho, až sa zapotácal.

"Odpusť, mama!", zvolal Jeremy so slzami v očiach a vybehol hore schodami do svojej izby.

Večer dostal ďalšiu bitku od otca, ktorý sa vrátil z roboty a mama mu všetko povedala. Jeremy si ľahol do postele a tak ako takmer každý deň, sa rozplakal. Napokon zaspal, a iba vtedy mal od všetkých problémov a trápení pokoj.