More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 50

„Bianca!" započujem Vivien ako z diaľky kričí moje meno, hoc sme ešte len vstúpili do sály. Prejdeme ku Vivien, ktorá s Jamesom sedí za okrúhlim stolom."Vyzeráš nádherne."

„Ďakujem, aj tebe to veľmi svedčí. Čo tie vlasy?" ukážem na jej blond, čerstvo ostrihané vlasy.

„Už sa mi tá šedá nepáčila." Mykne plecami a vedie nás ku stolu.

Je to tu veľmi pekné, všetko je vysvietené svetielkami alebo sviečkami a vďaka tomu tu cítiť príjemnú atmosféru. Všetci sa medzi sebou bavia a Vivien nás predstaví ďalším dvom párom s ktorými sedíme za tým istým stolom.

„Poď, ideme tancovať." Prejde Vivien za mnou, keď James odmietol s argumentom, že to nevie a nikdy ho nikto neuvidí tancovať.

„Prosím? Odkedy ty tancuješ?" zasmejem sa.

„Odkedy pijem." Žmurkne na mňa a ťahá ma od stola. „O chvíľu som späť." Zakričím na Kiana, na čo sa on iba zasmeje a presadne si vedľa Jamesa, s ktorým sa začne rozprávať. Aspoň že s ním sa pozná.

Vivien nás zavedie do stredu parketu a začne tancovať na pesničku Cheap Thrills. Je to jedna z mojim obľúbených a začnem sa hýbať do rytmu. Po 4 pesničkách už nevládzem a hlava sa mi začína krútiť ešte viac.

„Idem si už sadnúť." Zakričím na Vivien.

„Ešte niee, prosím."

„Nie je mi dobre, idem už k stolu." Zopakujem nekompromisne.

„Mám ísť s tebou?" spýta sa, no vidím, že to nehovorí s ľahkosťou, pretože rada by ešte zostala na parkete.

„Nie, nemusíš." Pokrútim hlavou a odkráčam naspäť k stolu.

Hneď si sadnem vedľa Kiana a vypijem plný pohár vody.

„Si v pohode?" ustarostene sa spýta a pohladí ma po chrbte. Prikývnem a opriem sa o operadlo sedačky. „Chceš ísť von? Nadýchať sa čerstvého vzduchu?"

Znovu Iba prikývnem a Kian chytí moju ruku do svojej a spoločne kráčame k východu. Hneď ako vyjdem sa zastavím a zhlboka sa nadýchnem.

„Lepšie?" postaví sa predo mňa a pritiahne si ma za boky k sebe. Usmejem sa a prikývnem, hoc som si tým nie moc istá.

„Si neskutočne krásna." Pobozká ma na plece a ja s úsmevom na perách sklopím zrak. Pobozkám Kiana na pery a sadnem si na múrik. Kian mi pomôže, pretože v týchto šatách sa ťažko niekam vyskakuje. On sa oprie o moje nohy a ruky položí na moje stehná. Znovu ho pobozkám a potom si vytiahne zo saka cigarety. Automaticky nadstaví krabičku aj mojim smerom, no ja pokrútim hlavou.

„Nie, nemám chuť." Ešte stále sa mi točí hlava. Musím sa napiť, cítim sa ako keby mám v ústach Saharu.

„Ideme do vnútra?" navrhnem Kianovi. S podozrivým pohľadom prikývne, pretože sme ešte len vyšli, no neprotestuje a pomôže mi zoskočiť dolu. Hneď ako sa dostaneme pri stôl, znovu vypijem ďalší pohár.

„Vážne si v poriadku?" postaví sa pri mňa Kian a ruku uloží na mojich bedrách.

Usmejem sa a prikývnem. „Ideme si zatancovať?" zmením tému, keď započujem hrať pomalú pesničku. „Prosím." Nahodím smutný výraz, keď vidím jeho nevôľu. Myslím, že takýto typ pesničky zvládnem tancovať aj ja, aj on. Je to iba húpanie sa zo strany na stranu.

„Fajn." Pretočí očami a hneď ho ťahám k parketu, aby si to náhodou nerozmyslel. Ruky si spojím za Kianovým krkom a tie jeho sa uložia na mojom chrbte. Obaja sa pomaly pohybujeme do rytmu pesničky Salted Wound a ja si opriem hlavu o Kianovo rameno. Zavriem oči a vydýchnem si. Kian ma jemne pohladká po odhalenej koži na chrbte a pobozká na čelo.