Ešte sme sa rozhodli ostať deň na Aljaške. Dnes sme mali na pláne výjsť na horu. Tak sme hned ráno odišli. Po asi trojhodinovej ceste sme boli na vrchu. Nebol to úplny vrch ale bolo to najvyššie ako sa dalo ísť. Rozbalili sme si sandviče a začali jesť. Skoro nám to zamrzli. Nechtiac som hodila sneh de Maddie. Kedže si nič nenechá začala aj ona. ,,Tu máš. Nabudúce si nezačínaj!"skríkla na mňa. A tak sa začala VOJNA. Pridala sa aj Mia. A už sme v tom boli všetky tri. Hádzali, kričali, smiali sme sa. Až sme si nevšimli koľko je hodín. Bolo už 16:38. A vedeli sme že sa po svetle nevrátime. Mali sme dve baterky. A môj foťak. Žiaden mobil či GPS. Išli sme teda po pamäti. Dva krát sme zablúdili ale videli sme za to polárnu žiaru, sobíkov či líšky. Naozaj je to tu krásne. Prišli sme až o desiatej. John už bol vystresovaný lebo nevedel čo má robiť. No všetko sme mu vysvetlili. A pochopil to. Samozrejme nám uvaril teplú polievočku. A rybu. Odhodlali sme sa do postele. Kedže sme chceli na druhý deň oddísť. Ráno sme sa zobudili a raňajky už boli na stole. John povedal:,,Nemôžte oddísť bez toho aby ste nešli na farmu sobov ktorú má môj známy," Tak teda sme súhlasili. Bol to neuveriteľný zážitok. Mohli sme sa ich chytiť, hladkať ich a dokonca si na nich sadnúť. Mali takú hebkú kožu, že to bolo neuveriteľne. Stále sa chceli maznať. Po tomto úžasnom zážitku sme odišli na ďalšie miesto.
YOU ARE READING
Ešte jeden deň
AdventureAž keď nájdete pravých priateľov až vtedy spoznáte čo je to život. [Prepáčte za gramatické chyby, všetky obrázky mám z We heart it a vzdialenosti medzi mestami sú vymyslené, a je to moj 1.príbeh takze berte na to ohlad]
