I AM WOLFIE: Život za hradbami ||2. ✔

11.Tak vysvetľuj..

"Uhmm.." Na tvári ma pošteklili slnečné lúče. "Pst.. Už sa preberá." Počula som od niekiaľ. Nechcelo sa mi ešte vstať, ale premohla som sa a otvorila svoje oči. No hneď na to som ich aj zatvorila. To slnko mi svietilo rovno do očí. Rukou som si zaclonila oči a pomaly ich otvorila. "Wolfie!" Vykríkla celá natešená Ruby. "Ach Amira! Nevieš šepkať?" Prekryla som si uši rukami, na čo sa zachichotala. "Viem, ale treba ťa už konečne prebrať." Povedala miernejším hlasom no na tvári mala stále úsmev. "Si milá. Ďakujem." Povedala som a pomaly si začala sadať. Išlo to ťažko. V hlave mi hučalo a točilo sa mi v nej. Preto som skončila podopretá lakťami.

"Au! To tu vážne nemáte žiadnu miestnosť s vyššími stopmi?!" Opýtal sa namosúrený Ollie. Počkať. Ollie?! Otočila som hlavu a zbadala ho ako si zohnutý drží ruku na vrchu hlavy. Najskôr sa držal za miesto, kde sa udrel. Pozerala som naňho s otvorenými ústami. "Tak. A je to vybavené " Nakráčal si do miestnosti Trevis. Keď ma zbadal, ihneď sa usmial. Ruby sa začala smiať. "Len pokoj dračica. Ten tvoj pohľad stojí za všetky drobné." Povedala Ruby. "Huh? Čo?!" Spýtala som sa jej zmätene.

"Jéé.. Ty si už hore. Už som sa o teba začínal báť." Prišiel ku mne Trevis. Zamračila som sa. Ten môj sľub, že zabijú každého upíra, ktorí prejde za hranice, som zrušila hneď ako mi Ollie vysvetlil prečo mi Trevis klamal o jeho zásnubách. Takže preto ešte žije.. Ale ako to, že tu je aj Ollie? A ako to, že obaja žijú? Veď sa chceli pozabíjať. Ale čo.. som rada, že sú v poriadku.

Pozrela som sa na Ruby, ktorá zadržiavala smiech. "Tak fajn chalani, asi by ste mali ísť, než to tuto dračici vysvetlím." Otočila sa na Trevisa a Ollieho. Trevis zaťal päste a prikývol. Ollie sa zohnutý vybral za Trevisom. "Potom vás zavolám!" Zakričala po nich a otočila sa ku mne.

"Tak vysvetľuj." Popohnala som ju. Pomaly som sa posadila a oprela o čelo postele. Celé telo ma bolelo. "Fajn, ale posuň sa, nech si môžem sadnúť k tebe." Povedala a ja som sa posunula. Rýchlo si vyliezla za mnou a zopla si svoje tmavofialové vlasy do drdolu. "Takže, keď som ťa nejako dotiahla k sebe domov, čo bol teda výkon.. Prišli za nami tí dvaja úplne dobitý. Vyzerali ako dve chodiace mŕtvoly. Chceli sme zaútočiť ale ten huh.. poloobor sa hneď začal pýtať, či si v poriadku. Nevedela som čo odpovedať. Až keď sa predo mnou zjavil Trevis a opýtal sa kde si a či si v poriadku, no vtedy ma trklo a odpovedala som, že si v bezpečí. Obom im viditeľne odľahlo, čo som sa čudovala. Preto som sa ich začala vypytovať na rôzne otázky." Zahryzla si do pery a pozrela sa na mňa.

"Ehm.. Niektoré otázky boli tak trocha osobnejšie, takže sa prosím nehnevaj.." Nevinne sa usmiala. Prikývla som. "Skúsim to." Povedala som a pritiahla si k sebe bližšie perinu. "Teda.. Moja prvá otázka bola samozrejme na to, prečo sú tak dobitý. Ich odpoveď ma rozosmiala. Vraj ťa chránili pred tým druhým. Chápeš, obaja ťa chceli v bezpečí a preto sa pobili. No ďalej som bombardovala otázkami poloobra, opýtala som sa ho ako sa volá. A on na to.. "Macko." vtedy som sa znova rozosmiala, ale on mi skočil do reči, že si mu to meno dala ty, takže sa mám prestať smiať. Hm.. prestala som. Vraj jediný kto môže vedieť jeho pravé meno si ty, čo mi prišlo nesmierne zlaté.

Potom som sa ho pýtala v akom ste vzťahu, na čo odpovedal, že ste priatelia a chráni ťa. Mal ťa vraj odprevadiť k tebe domov. A keď som sa ho opýtala na to, prečo ťa vtedy tak brutálne zmlátil.. No bol zahanbený. Táto téma zaujímala aj Trevisa, takže sme ho spolu presvedčili, nech nám to vyklopí. Aj to spravil. Povedal nám o kráľovnej o Wendwerách o tom ako ho ovládala.. Trevis išiel vyskočiť z kože. Na môj veru.. Normálne rozmlátil jeden strom. Keď som sa ho pýtala prečo to spravil, trpko sa zasmial. Vraj ma tak ehm.. nebudem ho radšej citovať, zničený život iba kvôli nej. Musel sa nedobrovoľne zasnúbiť, musel kvôli nej utiecť, každý ho pozná ako toho zlého bastarda, zabíjal a hlavne ublížil tebe.. To všetko len kvôli nej. Bol tak rozzúrený.. Chceli sme ho s Mackom upokojiť, no nešlo to. Chcel ťa vidieť. No hm... Po dlhom presviedčaní sa mu to podarilo a vzala som ich k tebe, aj keď som si nebola istá, či robím dobre, keďže Trevisa išlo poraziť, aký bol rozzúrený. No keď ťa uvidel v bezvedomý, ako nehybne ležíš, hneď sa upokojil. Bol krotký ako baránok a to isté platilo aj o Mackovi. všetci strážci sa čudovali.. Trevis pri tebe celý ten čas sedel vedľa posteli a držal ťa za ruku. Macko sa zatiaľ vykecával s Windyho starým otcom. Odpustili mu všetky jeho výtržnosti a to, čoho sa dopustil. Povedal im o Wndwerách, takže teraz na tom pracujú, nech ho už znova nebudú môcť ovplyvniť.

No a tak sme tu. Dnes, keď si sa prebrala Trevis dal poslať po Felixa s Tigi a Asha s Candy. Vraj majú plán a Valérii to dajú poriadne vyžrať. Keď dorazia, povieme ti spoločne zvyšok plánu a teraz by si mala spať." Povedala a postavila sa. Potiahla ma na posteli nižšie a prikryla. Jej vysvetlenie ma trocha miatlo, no chápala som mu.

"Teraz ťa nechám spať. Sladké sny." Dala mi bozk na čelo a chcela odísť. Zahryzla som si do pery. "Ruby?" Zastavila som ju. "Áno?" Otočila sa na mňa. "Uhm.. Zavolala by si.. Zavolala by si sem Trevisa, prosím?" Opýtala som sa jej potichu. Prikývla. "Samozrejme." A už jej nebolo.

Rozmýšľala som nad všetkým, čo sa za posledné dni stalo. Trevis s Olliem mali v jednej veci pravdu.. Za všetko mohla kráľovná Valéria. Po tvári sa mi skotúľali slzy. Tak veľmi mi ublížila. A nie len mne. Hlavne Trevisovi. To čo si musel vytrpieť.. On je naozaj silný. Silný a dobrý. Nie je zlý. Neviem, ako som si to o ňom mohla myslieť.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Dnu vošiel Trevis. Vyzeral ako vždy. Na tvári mierny úškrn, havranie vlasy na každú svetovú stranu.. Jeho jasné smaragdové oči plné iskričiek sa na mňa so záujmom pozerali. Rukou som si zotrela slzy z líc a tie, ktoré mi už stihli spadnúť dolu z líc, som dala preč v podobe bielych krištáľov. Tú knihu si budem musieť priniesť. Len neviem, kam som ju odložila.

"Ahoj." Povedal chrapľavým hlasom a vyčaril mierny úsmev. Po tele mi prešli zimomriavky. Jeho hlas so mnou robil divy. Zahryzla som si do pery. Prišiel ku mne bližšie a kľakol si k posteli. Celý ten čas som mu pozerala do očí. Rukou ma pohladil po čele a prešiel ňou na moje vlasy. Ten dotyk bol neskutočne príjemný. Musela som privrieť oči a pootvoriť pery, cez ktoré som nasala do pľúc vzduch. Usmial sa. Druhou rukou našiel tú moju a stisol ju. Jednou ma stále hladil po vlasoch.

"Takto vyzeráš ako porcelánová bábika. Tie tvoje biele oči, biele dlhé vlasy.. Tvoja bledá pleť. Vyzeráš tak zraniteľne. Mrzí ma, že som ťa nenašiel skôr. Nič sa ti nemuselo stať." Sklonil oči na naše spojené ruky a palcom mi prsčiel po hánkach. "Ja.. Uhm.. Ak som nikdy nezdrhol, mohla si byť v bezpečí, nič by sa ti nestalo. Nikto by ti neublížil.. Prepáč." Odvrátil pohľad od mojich očí a znova sa pozrel inde. Bol smutný. To som na ňom videla. Slabo som sa usmiala a pohladila ho voľnou rukou po líci.

Odsunula som sa na posteli. "Poď sem." Povedala som mu potichu. Hneď si ku mne ľahol a pevne ma objal. "Prepáč.. Prepáč." Hovoril mi do vlasov. Z očí mi znova vystriekli slzy. "Neospravedlňuj sa." Povedala som a nahla sa bližšie k nemu. Boli sme si tvárou tak blízko seba. Naše pohľady sa navzájom prepaľovali. Hľadeli sme si do očí hodnú chvíľu, než nám obom spadol pohľad na pery.. Obaja sme sa k sebe začali približovať. Ako keď sa v knihách spomalí čas. Jeho ruka si ma za pás k sebe pritiahla bližšie. Naše pery boli od seba iba malý kúsoček...

•••••••••••••••••••••••••••••••
Nová časť.. :D

Juj.. Ale z Trevisa a Wolfie raz dostanem cukrovku..
Ak nie skôr z Felixa a Tigi..
XD

Nuž, čo si myslíte o tom ich pláne?
Čo to asi bude??
:D

A teraz poprosím Váš názor na Ruby..
XD

Hm..
Aj vy si myslíte, aký to je pekný koniec?? :D

Blue💙