Začiatky bývajú ťažké

649 40 9

Bolo to pred tromi rokmi. Mala som pätnásť. V škole sa mi všetci posmievali, pretože som milovala kreslenie, dobre som sa učila a nosila som zubný strojček, takže o každodenný posmech som mala postarané. Keď nadišli letné prázdniny, bola som ten najšťastnejší človek na svete. Pretože som nechcela stráviť celé prázdniny len za stolom s ceruzkami a skicárom, som zablúdila na internet, presnejšie na YouTube. Pozrela som si pár videí, zapáčili sa mi a o pár dní som mala zhliadnuté, olikované a skomentované skoro všetky videá od všelijakých domácich tvorcov. Rozhodla som sa niečo natočiť aj ja, a pretože nikto nenatáčal speedarty a ilustrácie, začala som práve s videami o kreslení. Nikto to nepozeral, ale ja som sa nevzdala a natáčala ďalej. Prešiel asi pol rok a ja som sa dostala na moju vytúženú školu: umelecká, odbor ilustrácia. Priblížil sa aj termín jesenného CineTube. Nechcela som si ho nechať ujsť, tak som si kúpila lístok a vo dne v noci kreslila. Všetkých YouTuberov, ktorí sa mali CineTube zúčastniť. Bolo mi jedno, kto to bol, nad každou kresbou som strávila hodiny. Tri dni pred CineTubom som si vydýchla. V rukách som držala obal so všetkými kresbami. Síce som si dofarbila celý stôl, minula dve mäkké ceruzky a jednu gumu, ale stálo to zato. Už stačilo len dúfať, že sa nič nebude rušiť a hlavne, že sa im to bude páčiť.

V ten deň som sa od nervozity zobudila o piatej ráno. Nachystala som si veci do batohu a o pár hodín neskôr som vyrazila. ,,Je super, že to je priamo u nás a nemusím cestovať," pomyslela som si, keď som kráčala po hlavnej ulici. Pri kine som stála už hodinu pred zahájením. Bolo mi trochu čudné, že je tam tak málo ľudí, no potom som si uvedomila, že namiesto tých 10-12 premietaní majú teraz o päť viac, pretože sa im minule ľudia sťažovali. Po tej necelej hodine nás pustili dnu. Všetci sa pousádzali a začal hlavný program. Markus nás všetkých privítal a postupne si na pódium zavolal všetkých YouTuberov, ktorí nás tiež pozdravili a v krátkosti uviedli svoje video. Po poslednom tvorcovi, ktorým bol Ati sa zhasli svetlá a začalo sa premietanie. Všetky videá sme sledovali so zatajeným dychom a po každom sa ozval hlasný potlesk. Najväčšie ovácie boli po NejFakovom videu, ktoré bolo približne uprostred premietania. Ľudia tlieskali a vstávali zo sedadiel. Po chvíli sa však utíšili a pustilo sa ďalšie video. Po premietaní sa znovu rozsvietili svetlá a na pódium vybehli úplne všetci. Poďakovali nám za uznanie a ohlásili autogramiádu. Všetci sa nahrnuli ku Vidrailovi, Atimu a Vaďákovi, takže som zamierila ku Natyle. Vypýtala som si podpis a fotku. Troška som s ňou aj pokecala a nakoniec som jej podala kresbu. ,,Wáu," vyvalila oči, ,,nádherné. Jak si to udělala?" ,,Normálne," pokrčila som plecami. ,,Bude viset na čestném místě u mě doma," prisľúbila mi. Zamávala som jej a vyhľadala som Nejfa. Taktiež som sa s ním porozprávala a tiež mu do rúk dala kresbu. Chcela som stihnúť ešte ostatných, tak som sa pobrala preč, no ešte pred tým som za sebou začula tiché ,,Díky." Podobne to bolo aj pri ostatných. Všetkým sa kresby páčili a ja som bola hrozne moc šťastná. Po polhodine mi zostal posledný fanart, ktorý sa mal dostať k Atimu. Nevedela som ho však nájsť, tak som zastavila Carrie. ,,Zkus se kouknout ku vchodu do backstage," poradila mi a kývla hlavou tým smerom, kde sa mal Ati nachádzať. ,,Jo a díky moc za kresbu," usmiala sa a ponáhľala sa späť za fanúšikmi. Skúsila som to a vážne, stál tam a natáčal nejaké zábery ku sebe do vlogu. Keď vypol kameru, odvážila som sa ho osloviť. ,,Ahoj, neruším?" Nervózne som sa naňho usmiala. ,,Ne, v pohodě," odpovedal mi. ,,Len som ti chcela niečo odovzdať," otvorila som dosky a vytiahla posledný hárok papiera. ,,Počkat, tvůj hlas odněkud znám. Nejsi ty čirou náhodou LussyL?" ,,Čože? Ty ma poznáš?" Vyvalila som oči prekvapením. ,,Znám, nádherně maluješ," rozosmial sa. ,,Moc děkuju." ,,Mohla by som ešte fotku, si môj najobľúbenejší YouTuber," mierne som sa zakoktala, stále prekvapená. ,,Jasně," chytil môj mobil a urobil si so mnou selfie. ,,Tak ahoj," rozlúčila som sa s ním a vyšla som z kina s dobrým pocitom. O pár dní nato som prišla domov, zapla YouTube a všimla som si, že Ati vydal vlog z našej zastávky CineTube. ,,A tenhle fanart jsem dostal od jedné fanynky, která taky točí. Její kanál máte v popisku, tak jí hoďte odběr, zaslouží si jich víc. Tohle by už bylo pro dnešní vlog vše, mějte se, smějte se a... Čau!" Pod video som okamžite napísala poďakovanie..." Z premýšľania ma vyrušil Vidrail: ,,Lucko, vstávej, Markus tě volá na pódium." ,,Jasné, už idem," zdvihla som sa a vybehla som k Markusovi. ,,Ahoj!" Dav mi odpovedal hlasným odzdravením. ,,Video bude trocha odlišné od normálnych. Bude to sketch o mojich začiatkoch na YouTube. Užívajte video a ahoj!"

Moja prvá jednodielovka a celkovo aj prvá mnou napísaná fanfikcia.
Ňou začína táto kniha, ktorá pôvodne mala byť zbierkou YouTube fanfikcí. No nejak to nevyšlo, z YouTubu som vyrástla a tak namiesto toho čítate toto. Good luck and have fun :)

Dve hodiny po polnoci Read this story for FREE!