Wild child

Part 29.

Skôr, než som sa na niečo zmohla, ujali sa slova moje kamarátky.

,,Tak ty si ten záhadný William? Radi ťa spoznávame. Ja som Molly a toto je Violet." predstavila ich Mol a žiarivo sa usmiala.

,,Ty nám chceš pomôct? To je od teba milé! Hneď ti všetko vysvetlíme." povedala mu a jemne ho postrčila k Vii, ktorá sa tvárila, akoby to od Williama bola božia pomoc.

Chcela som protestovať. No Molly ma chytila za rameno a pozrela mi do očí.

,,Neviem čo sa medzi vami stalo, ale chce nám pomôct. Tento chlapec ťa ľúbi. Vidieť to na ňom vždy, keď hľadí na teba.  Tak prehltni svoju hrdosť a daj si pomôct." zašepkala a podišla k Williamovi a Violet, ktorá mu nadšene prerozprávala celé naše pátranie.

Asi sekundu som mala čas uvažovať. William ma ľúbi? Ako keby mi to nepovedal a nedokázal už veľa krát.
Na otázku či ľúbim aj ja jeho som si nemala čas odpovedať, lebo sa ozval už spomínaný chlapec.

,,Možno Zabini ušiel s rámom, ale kto zaručí, že ten obraz tam bol? Mohol kľudne ujsť do nejakého iného obrazu a tam sa schovať." povedal nám svoju myšlienku.

,,To je pravda. Mali by sme si to overiť." prikývla Mol. Všetci štyria sme sa opäť vybrali na druhé poschodie.

Miesto, kde mal byť ukradnutý obraz zívalo prázdnotou. Vedľa neho viseli už len dva rámy a ich obyvatelia splašene pobiehali z obrazu do obrazu.

,,Prosím vás." zakašľala som, aby som upriamila ich pozornosť na mňa.

Nič. Buď si ma nevšimli, alebo ma ignorovali. Skúsila som to znovu. Keď sa opäť nič nestalo, začali mi pomáhať aj ostatný. Spoločnými silami sme nahli obraz nejakých tučných pánov, a tí začali kričať.

,,Nie! Nie opäť! Čo od nás chcete? Ukradnúť náš obraz ako ukradli Smutnú paniu?" bedákali a dvaja z nich začali hystericky vzlykať. Nevedela som, či sa mám smiať, alebo rýchlo utiecť.

,,Ehm, neprišli sme vás ukradnúť. Chceme sa len spýtať." vysvetlila som.

,,A čo?" zaútočil jeden. Zjavne bol odvážnejší ako ostatný.

,,Nevideli ste, kto zhodil jedného chlapca zo schodov?" položila som svoju otázku.

Muži pokrútili hlavou a tí z obrazu vedľa pre istotu zmizli.

,,Tú nehodu videla iba Smutná pani. Len sa nám o tom zmienila medzi rečou." povedal ten odvážnejší ľútostivo.

Asi som sa až priveľmi tvárila, že chcem roztrhať plátno ich obrazu, lebo William mi upokojujúco položil ruku na plece.

,,A vy ste kde boli?" spýtala sa Molly výhražne.

,,Spolu s Kvetinovými vílami sme boli na návšteve u Stredovekých doktorov." priznali sa a ukázali na prázdny obraz vedľa. Ten pravdepodobne patril Kvetinovým vílam.

,,A to ste sa vôbec nezaujímali, čo sa stalo? Kto to spravil?" vybuchla som. Muži sa ustráchane prikrčili a William spolu s babami sa ma snažili upokojiť. Tentoraz sa slova ujal William.

,,Keď ukradli obraz Smutnej pani, podarilo sa jej ujsť?" spýtal sa.

Muži prikývli.

,,Samozrejme. Odišla niekam tam hore." ukázali prstom na bludisko pohyblivých schodov.

,,To je všetko, čo nám k tomu viete povedať?" sykla som neveriacky. Tuční páni len previnilo kývli hlavami.

,,Ale musíte nám odpustiť! Smutná pani nie je veľmi spoločenská..." vyhovárali sa.

,,Ja vám dám! Mali sme jedinú možnosť zistiť, kto naozaj zhodil môjho kamaráta, ale vy ste ju úplne zničili!" kričala som na nich, až ma ostatný museli od tých obrazov odtiahnuť preč.

Zastali so mnou až keď sme boli ďaleko od tých strašných obrazov.

,,Prečo ste ma odtiahli?" mierne som skríkla.

,,Aby si nespravila niečo, čo by si neskôr ľutovala. A navyše, vieme, kto je vinník." povedala Violet.

,,Ale nevieme to na isto!" oponovala som jej.

Mol a William mlčali. Až po chvíľke sa jeden z nich konečne ozval.

,,Kamaráta?" spýtal sa William.

Chvílu mi trvalo, kým mi to došlo.

,,Ehhh, jaaa..." koktala som a bolo mi jasné, že z tohto sa len tak ľahko nevyvlečiem.

Hodila som prosebný pohľad na Molly.

,,William, ďakujeme za pomoc. Veľmi si ju vážime, no už by si asi mal ísť." povedala, čím mu jemne naznačila, že má odísť.

,,Ak ma chceš poslať preč, povedz to priamo. A ešte neodídem. Chcem len povedať, že zajtra sa po škole opäť stretneme a budeme hľadať Smutnú paniu. Čo takto pri Bystrohlavskej klubovni?" navrhol.

Keď sme prikývli, aj keď ja s miernou nevôľou, spokojne odišiel preč.

Aj my sme sa vybrali opäť do klubovne. Molly sa pátravo pozrela na mňa.

,,Ak už Thea nemiluješ, mala by si mu to povedať. Nech ho nezraníš." pošepla a ďalej už kráčala mlčky.

Ticho som si vzdychla. Prečo musí byť tento rok všetko také komplikované?

Má cenu sa ospravedlňovať? Ja si myslím, že má, a preto vám vysvetlím, prečo je časť až v sobotu. V piatok mi vydanie kapitoly vôbec nevychádzalo. Niežeby som bola nejako zaťažená v škole, to nie. Lenže robenie coverov mi momentálne zaberá polovicu môjho voľného času a po dvoch hodinách za mobilom naozaj netúžim kaziť si oči pri obrazovke. Tým pádom som cez týždeň skoro nič nenapísala a kapitolu som dokončila asi okolo jedenástej v piatok. Preto, ak niečo náhodou nebude dávať zmysel, ospravedlňujem sa.

Ako sa vám páčila nová časť? Nemôžem uveriť, že už sme skoro na 30. časti a tento príbeh má krásnych 3K pozretí. Thank youuuu :* Lovujem vás ľudia a bez vašej podpory by som sa nikam nedostala :D
Čo hovoríte na obrazy tučných pánov a Kvetinových víl? Váš názor si rada prečítam ^^

Ešte raz ďakujem za všetky videnia, votíky a komenty, a vidíme sa pri ďalšej časti :D