Je ťažké rozlíšiť pravdu od lži... Najmä keď niekoho milujete z celého srdca, keď ste mu dali všetko. Aria je obyčajné dievča, ktoré stretne neobyčajného chlapca. Aj keď to nechce, zaľúbi sa....
#7 in Romance Ѵ
#5 in Romance Ѵ :3
#3 in Romance Ѵ :OO
-Vážne ti ďakujem, že som tu mohla prespať. Potrebovala som sa niekam zašiť , ale už je čas ísť domov- povedala som pri hlavných dverách a vtiahla ho do objatia, ktoré mi okamžite opätoval.
-Ahoj- povedala som a jemne sa na neho usmiala. Zasmial sa na mne a otvorím mi dvere, ktorými som prekĺzla.
-Maj sa Aria- šepol mi za chrbtom. Usmiala som sa nad jeho slovami, avšak naspäť sa k nemu neotočila. Nebolo to potrebné. Aj tak sa ešte dnes stretneme v nahrávacom štúdiu...
Prebehla som dlhou chodbou až k výťahu, ktorým som sem prišla. Posuvne dvere sa za mnou okamžite zavreli. Oprela som sa o stenu a zahľadela sa do zrkadla naproti. Možno vyzerám silná výzorom, ale vo vnútri som zlomená. Cítim sa tak.
***
Hneď čo som dorazila ,,domov" zvalila som sa do postele a zavrela oči. V noci som toho veľa nenaspala, keďže som mala stále pred očami jeho tvár. Mrzí ma to dvojnásobne, keďže som svojimi výkrikmi budila Dylana. Chudák, asi sa pri mne veľmi nevyspal, tedaaa vôbec. Odrazu mi začal vyzváňať mobil. Zaborila som si hlavu hlbšie do vankúša. Zakňučala som a natiahla sa po mobil.
-Hmm?- spýtala som sa so zavretými očami, pričom som opäť ležala v mäkulinkej posteli.
-Aria prosím prepáč mi to..-ozval sa z druhej strany jeho hlas pri ktorom som okamžite spozornela a moja pokoná nálada bola odrazu preč.
-Nikdy viac mi nevolajte, jasné?- surovo som položila. Začala som prudko dýchať a moja myseľ si okamžite spomenula na ten nepríjemný zážitok. Okamžite mi vybehla husia koža a z očí sa začali liať slzy. Ako je to vlastne možné? Prečo práve ja? Prečo mám takú smolu? A prečo mi vlastne volal? Mysli si, že keď teraz zavolá a ospravedlní sa, že bude všetko okej? Tak to ťažko. Ale čo mám teraz robiť? Je to otec mojej najlepšej priateľky a otec muža, ktorého milujem, tak čo mám teraz robiť? Ako sa im teraz pozriem do očí? Myslím, že to nejde. Myslím, že to nikdy nedokážem.
Tak a teraz plačem ako o život a nedokážem sa nadýchnuť. Asi na mňa lezie depresia, ale ja ju nechcem!!! Potrebujem sa odreagovať! Potrebujem fitko! Áno, to je ono!! Musím si vybiť tú zlosť. A potrebujem...potrebujem to zo seba dostať. Vstanem z postele a schmatnem do rúk zápisník kde začnem písať presne to čo cítim. Možno sú to len prázdne vety a možno nová pesnička.
The world can be a nasty place You know it, I know it, yeah We don't have to fall from grace Put down the weapons you fight with
Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em, kill 'em, kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Go ahead, go ahead, go ahead, go ahead now
We're running out of time Chasing our lies Everyday a small piece of you dies Always somebody You're willing to fight, to be right
Your lies are bullets Your mouth's a gun And no war and anger Was ever won Put out the fire before igniting Next time you're fighting
Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em, kill 'em, kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Go ahead, go ahead, go ahead, go ahead now
Go ahead, go ahead now Go ahead, go ahead now
Your lies are bullets Your mouth's a gun No war and anger Was ever won Put out the fire before igniting Next time you're fighting
Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em, kill 'em, kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Kill 'em with kindness Go ahead, go ahead, go ahead, go ahead now
Go ahead, go ahead now Go ahead, go ahead now Go ahead, go ahead now
Pýtate sa či sa teraz cítim lepšie? Popravde ani nie.
Ryanov pohľad:
Cítim sa dobre, keď viem že ma stále miluje. Bojí sa, a ja to chápem ale nechcem ju znova stratiť. Prehodím sa na druhý bok a spomeniem si na náš včerajší bozk, nad ktorým sa musím pousmiať. Musím vidieť jej žiarivý úsmev. Potrebujem to. Je mojou drogou, a bez nej neviem žiť. Znova som sa pousmial a hodil na seba biele tričko. Zbehol som dole schodmi a zamieril si to rovno do kuchyne, kde som začul nejaký hlas.Otec.
-Aria prosím prepáč mi to...-naliehal. Počkať, čo? On volal s Ariou? Čo od nej chcel? Prečo sa jej chcel ospravedlniť? Čo jej do šľaka urobil?
-Čo to malo znamenať?- spýtal som sa dostatočne zmätene. ON sa obzrel ponad plece a konečne si ma všimol.
-O nič nejde- povedal a zaťal päste. Chcel ma obísť, avšak chytil som ho za ruku a pritiahol naspäť.
-Pýtam sa, čo sa deje?- zopakoval som otázku vážnejším tónom. Teraz som si už istý, že sa tu niečo deje. Možno to súvisí s Ariou a jej divným správaním.
-Daj mi pokoj!-skríkol po mne, akoby som mal päť a vytrhol sa mi z rúk.Takého zúrivého som ho už dlhú dobu nevidel. Neviem kam šiel, avšak bolo počuť len hlasné tresnutie dverí. Teraz vážne ničomu nerozumiem. Vôbec ničomu. V hlave mi bliká jediná kontrolka: Urobil niečo Arii? Vybehol som hore schodmi a bez zaklopania som vtrhol do sestrinej izby.
-No prepáč, ale zaklopať by ti neuškodila- povedala sarkasticky. Ležala vo svojej posteli na chrbte a v rukách držala svoj notebook, ktorý okamžite sklopila.
-Povedz mi to!- bol to priamy a môj výraz tváre to len dosvedčoval.
-O čom hovoríš?- spýtala sa a zdvihla obočie.
-Chcem vedieť čo sa stalo. Presne to detailov ako sa jej to stalo, to či za to môžem a najmä prečo nechcela ísť do nemocnice!!!- skríkol som po nej.
-Viem, že chcem veľa a ver mi, možno je to posledná šanca ako ju získať späť- povedal som pokojnejšie a našiel som ju pohľadom.
-Ryan, jaa...vážne by som ti to rada povedala, alee jaa nemôžem- povedala s ľútosťou v očiach.
-Nemôžeš?- spýta som sa ironicky.
-Sľúbila som jej to- šepla.
-Pozri sa...hodíte sa k sebe a to vie každí kto vás spolu videl, ale skús pochopiť aj ty ju. Čakáš dieťa s inou a aj napriek ju chceš späť. Ona to robí kvôli tebe a tým som si 100% istá, inak by ťa nenechala ísť, len tak, ale teraz má svoj život a ty svoj. Myslíš že to bude fungovať? Asi ťažko! Nič viac by ma nepotešilo viac, keby ste boli spolu, ale nejde to a ty to vieš...ak to chceš skúsiť ešte raz tak sa jej na minulosť opýtaj, avšak nečakaj že ti ju povie, pretože ti nič nedlhuje...-dopovedala svoj monológ. Má pravdu! Neznášam, keď má pravdu!!!
-Ľúbim ju- šepol som a sklopil pohľad k zemi, pretože sa mi z oka skotúľala neposlušnú slza.Sakra! Vážne ju milujem!!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
