True?

61.

Na tvári ma šteklia teplé slnečné lúče. Pomaly otvorím oči a prebehnem izbu pohľadom.Párkrát zaklipkám očami. Nie je tu. Trochu ma to mrzí, chcela som aby tu so mnou zostal. Čo to zase hovorím? Nie! Bolo fajn, že tu so mnou včera bol ale bol donútený. Videla som na ňom, že tu nechcel byť. Ja ho milujem no on mňa už asi nie. Nie, nebudem si ním trápiť svoju krásnu hlavičku, keď je vonku tak pekne a mne je konečne dobre!! Jop. Bolo mi zle len jeden deň ale beriem to ako večnosť. Je príšerne cítiť sa príšerne, no nie? Ani neviem z čoho to bolo a nemienim to riešiť. Teda viem z čoho to mohlo byť, no stále dúfam že je to len falošný poplach. Predsa len všetky tie stresy, zmena prostredia...to to predsa mohlo oddialiť, nie? 

Lenivým tempom som sa posadila a spustila nohy z postele. Sama pre seba som sa usmiala. Vlastne ani neviem kde sa to vo mne nabralo, najmä potom čo som videla včera v Ryanovom mobile. Nie, to teraz riešiť nebudem. Je mi jasné, že so mnou už nechce mať. Tým to končí.

 Na moment mi zamrzne úsmev. Rýchlo vstanem z postele, vyberiem si zo skrine veci na prezlečenie a zo stolíka vezmem svoj mobil. Vbehnem do kúpelne kde sa pre istotu zavriem. Nechceme predsa žiadne nečakané návštevy, že? Ozvalo sa mi svedomie, ktoré som okamžite okríkla: Jasné, pretože mám toľko nápadníkov -_- Zapla som si hudobný prehrávač a spustila vlasy z nepodareného drdolu od včera. Prevliekla som si cez hlavu hrubú mikinu a hodila ju na podlahu. Až teraz mi došlo, že je Jeho. To je jedno! Nemysli na neho!!! Zhodila som zo seba všetko oblečenie a vrhla sa do sprchového kúta, kde som okamžite pustila horúci prúd vody na svoje telo. Hudbu som mala pustenú dosť nahlas, aby som ju počula cez vodu a poprave vôbec mi to nevadilo. Šla pesnička od Keshi-Tik tok, ktorú som si okamžite začala spievať dostatočne nahlas.

Don't stop, make it pop.
DJ, blow my speakers up.
Tonight, imma fight.
Till we see the sunlight.
Tik tok, on the clock.
But the party don't stop, no.
Woah-oh oh oh
Woah-oh oh oh

Don't stop, make it pop.
DJ, blow my speakers up.
Tonight, imma fight.
Till we see the sunlight.
Tik tok, on the clock.
But the party don't stop now.
Woah-oh oh oh
Woah-oh oh oh 

Hneď čo som bola pekná čistučká a voňavučká zabalila som sa do uteráka a podišla k umývadlu nad ktorým visí Jeho velikánke zrkadlo. Usmiala som sa na seba ale obe moje ja vedeli, že ten úsmev je falošný. Rýchlo som sa obliekla a narýchlo si rozčesala vlasy.

Neviem prečo sa moje silné a statočné ja, neozvalo doteraz! Keď my bolo najhoršie nezvládala som to a rezala si žily. Pripúšťam nebolo to správne, ale ten pocit moci. Pocit, že môžeš rozhodnúť ako veľmi to bude bolieť. Tá myšlienka je lákava,ale nie. Nie som na dne. Nie som sama. Mám maminu,Sonyu, Josha,Davinu verím že aj mojich fans a to mi stačí. A teraz skúsim štastie so spievaním. Čo môže byť lepšie ako splniť si svoje životné sny? Viem, že tu niekto chýba, že tu chýba práve On...v mojom živote, ale čo s tým môžem urobiť? Povieš mu pravdu! okríklo ma svedomie. Nič, nič s tým nezmôžem. Áno, ignorujem svoje svedomie. Ono vždy vie kedy sa ozvať.Vždy tu bude Selena. Ja viac nemám šancu. Veď je tehotná!!!! Povieš mu pravdu!! Nie! Áno! Nie a nediskutujem o tom! Má svoj život a ja mám svoj!! Nebuď blbá! A budem! Nepoviem mu to! Nedozvie sa to! Aj tak nie je nič isté. Fajn, rob čo chceš ale ja som ťa varovala! Sama si sa ho vzdala! Teraz som sa už neovládla a z celej sily treskla rukami po umývadle. žiadne strach, nerozbila som ho, avšak moje ruky....asi poviem len ,,aúú". Pravá ma bolí oveľa viac ako ľavá a mám pocit, že práve začína modrieť.To je snáď zlý sen.

-Nie, nie, nie, nie,nie,nie, nie, nie,nie,nie,nie,nie...-rozbehnem sa so strachom a zúfalstvom v očiach do kuchyne konkrétne mrazničky. 

-Prosím nech nie je zlomená...-šepla som si popod nos a zavrela oči, keď som na zranenú ruku priložila kocky ľadu.

-Čo sa to tu deje?- spýtal sa spoza mňa. Zľakla som sa na toľko, že mi z rúk pár kociek vypadlo.  Obzrela som sa ponad plece, aby som sa uistila, že je naozaj tu. Je to tak. Stojí predo mnou v celej svojej kráse.

-Nič- zamrmlala som si popod nos a otočila sa naspäť ku kuchynskej linke. Opäť som si priložila pár kociek na ruku a snažila sa potlačiť bolesť, no zdalo sa to byť nemožné. Viete čo je na tom najhoršie? Môžem si za to sama.

-Čo to máš...?-pribehol ku mne a pozrel mi na ruku. Nestihla som ju skryť. Videl ju a to bola chyba, pretože ma okamžite ťahal na pohotovosť. Ale márne!

-Ja nikam nejdem!- povedala som pokojne, a nebrala ho vážne. Áno, vyhrážať sa vie, to som si všimla.

-Aria, musíš ísť do nemocnice!- povedal vážnym tónom hlasu a začal sa ku mne približovať. Prekrížila som si ruky na prsiach a snažila sa tváriť úplne pokojne. Nič mi nie je! Nič mi nie je! Nič mi nie je! Do riti! Bolí to. Zatvárila som sa kyslo a on si to hneď všimol.

-Nebudeme o tom diskutovať,ideme!- povedal vážne a začal hľadať kľúče od jeho auta.

-Fajn, nebudeme o tom diskutovať a môžeš ísť- povzbudivo som sa na neho usmiala a pekne ho obišla. Keď som mu už stála chrbtom vydýchla som si, pretože som si myslela že ustúpi, no to som sa mýlila. Zdvihol ma do rúk a prehodil si ma cez plece ako také vrece zemiakov.

-Pusti ma!- kričala som a kopala nohami, no bolo to celkom nanič. Posadil ma do auta a rýchlo ma v ňom zamkol. Nastúpil a vyrazil. Cestou vládlo hrobové ticho. Ja som mu nemala čo povedať, pretože som sa hnevala že ideme na miesto, ktorému sa tak úspešne vyhýbam. On to nechápe. Nevie, že to miesto neznášam, pretože privolá spomienky z ktorých sa potom idem zblázniť. Ak si zase na niečo spomeniem, na niečo čo nepotrebujem,čo mi len ublíži...vážne neviem čo budem robiť. Preto sa to nesmie stať! 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Máme tu ďalšiu časť :) Dúfam, že sa páčila ;) V&C poteší :*Ten charakter ask musíme odložiť, keďže nebolo veľké haloo a ja to chápem. Škola, učenie... preto to preložíme aspoň do 65.časti :) dovtedy sa môžete pýtať prostredníctvom komentu na 59.,60. a 61. časť :) *Adell