20.kapitola-Jeden Potter ma zlomil, druhý ma lepí...

Začať od začiatku



Zrazu mi niekto zaklopal na izbu. Nahnevalo ma to. Sedela som na posteli a civela len tak do steny, keď sa ozval hlas. 

,,Wolf ? Si tam ?" zahryzla som si do pery, aby som nevzlykla. Ten idiot sa ma ešte opovažuje navštíviť. Klamár ! Mlčala som.

,,Wolf, ja...my... bojíme sa o teba. Čo sa stalo ?" znel zúfalo, ale hral to. Len som prižmúrila oči a ďalej mlčala. 

,,Nechceš sa o tom porozprávať ? Uľaví sa ti. Sama to dobre vieš." nevzdával sa. Jasné, je to Chrabromilčan. Ale zase viem, že nemá veľkú trpezlivosť. Uvažovala som, ako sa sem, pre merlina, dostal. Albus predsa heslo zmenil. Pustil ho ?!

,,Wolf, prosím otvor. Čo sa deje ?" dobíjal sa dnu. Odmietala som ho pustiť alebo nedajbože dať mu vedieť o svojej prítomnosti.

,,Viem, že si tam, kráska. Prečo mi neotvoríš ?" pokračoval a mňa to len dráždilo. Slzy si opäť našli cestu, ale ja som ich len ticho nechala tiecť. Nevzlykla som, ani sa nepohla. V ducho som prosila všetkých svätých, aby ho poslali preč. Počula som ako sa oprel o dvere.

,,Wolf. Vieš, že som tu pre teba, však ? Kedykoľvek." šepol, ale dosť nahlas, aby som ho počula. To ma len viac rozcitlivilo. Jedna časť mu chcela otvoriť a skočiť mu okolo krku, no tá druhá rozumnejšia ho preklínala a posielala do horúcich pekiel. Klame ! Zase mi klame ! 


O chvíľku sa ozvali kroky. Odišiel a ja som si vydýchla, no zároveň som zo seba vydala vzlyk. To tie slzy neprestanú ani po štyroch dňoch ?! Koľko mám v sebe, merlin, vody ?! Odkiaľ sa berú ?! Neznášam svoju slabosť. Som Malfoyová ! MALFOYOVÁ ! Dcéra Draca Malfoya ! Utrela som si slzy do rukáva dlhého bieleho trička a vošla som do kúpeľne. 

Oprela som sa o umývadlo a pozrela na svoj odraz v zrkadle. Vlasy v drdole boli zlepené a vyzerali ako biela slama. Oči stále opuchnuté a červené, pod nimi obrovské kruhy z nedostatku spánku. Mala som vpadnuté líca a pery trošku pripuchnuté. Vyzerala som jednoducho ako troska. Nenávidím sa za to. Opäť sa ozvalo zaklopanie.



,,Bež preč !" zachrčala som a sama bola prekvapená, ako otrasne znel môj hlas. Tak chrapľavo a ticho, no aj tak v tóne bolo cítiť chlad. 

,,Wolfie ?" ozval sa hlas. Vedela som komu patrí, ale netrápila som sa s odpoveďou. Moju výzvu pred tým zjavne ignoroval.

,,Wolfie, idem dnu !" zakričal a dvere sa s puknutím otvorili. Jasné Alohomora. Počula som, ako vošiel dnu.

,,Wolfie, kde dopekla si ?" skríkol a rýchle kroky prečesávali moju izbu. Nakoniec dotyčný zbadal pootvorené dvere od kúpeľne a prudko ich otvoril dokorán. 

,,WOLFIE !" skríkol zdesene a ja som mu pozrela do smaragdovozelených očí. ,,Merlin, čo sa ti stalo ?!" kričal poplašene a ja som sa pokúsila usmiať, ale len mi mykol asi jeden kútik. Aj obyčajný úsmev ma bolel. 

,,Poď sem !" nastavil Albus ruky do objatia a ja som mu priam skočila do náruče a tuho ho objímala. 


Silno som zvierala viečka, aby ani jediná stratená slza nespadla. Albus ma k sebe pritisol a jemne ma hladkal po chrbte. Šepkal mi nejaké slová, ale ja som ho proste nedokázala počuť.  Po nejakých minútach sa odo mňa odtrhol a pozreli mi do očí. Neusmieval sa. Len ma chytil za ruku a viedol ma von z kúpeľne. Dokonca ma dostal bez protestov aj z izby až do našej súkromnej spoločenky. Sadli sme si do kresiel a až tam ma Albus pustil. Všimla som si, že v kozube sa hrá oheň.

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!