True?

21.

-Kde toľko trčíš?- kričím za ňou.

-Minútka- ozve sa z poschodia. Nechápem čo tam hore tak dlho robí. Chápem. Nám, babám, to trvá dlho ale toto je priveľa.

-No ták! Pohni kostrou!- kričím za ňou. Prehodím cez seba čiernu koženú bundu a obujem si biele boty na vyvýšenom kotníku. Vytiahnem si zips až nahor.

-Konečne!- zhlboka si vydýchnem, keď ju zbadám kráčať dole schodmi.

-Môžme už konečne vyraziť?- spýtam sa a Vicky len jemne prikývne. Vyjdeme hlavnými dverami, ktoré za sebou zamkneme.

-Mám však jednu podmienku.Nebudeš spomínať ani jedného z nich- hodím na ňu vážny pohľad.

-Myslíš, Ryana a Kevina?- uškrnie sa a tvári sa pri tom tak nevinne. Štuchnem ju do pleca.

-Dobre, dobre. Sľubujem- milo sa usmiala a podišla k motorke odparkovanej na dvore.

-To myslíš vážne?- vyvalím na ňu oči.

-Nejaký problém?- znova sa na mňa uškerí. Len pokrútim hlavou a nasadnem si za ňu. Vicky mi podá prilbu čiernej farby, ktorú si ihneď nasadím na hlavu. Ruky si oviniem okolo jej pása a vyrazíme.

ᴥᴥᴥ

-To je ono?- spýtam sa a zložím si prilbu z hlavy.

-Yop- povie a zaparkuje na dvore. Zoskočím oboma nohami pevne na zem a obe vykročíme svižným krokom dverám. Hlasnú hudbu počuť až sem. Evidentne to tam žije.  Zaklopem na dvere a v nich sa ukáže Josh.

-Vitajte krásky- povie a žmurkne na mňa.

-Ahoj- poviem a letmo sa usmejem. Za ním vidno tmavé prostredie, ktoré prerušujú farebné blikajúce svetlá. Najprv vstúpi dnu Vicky a až tak idem ja.  Idem tu s vedomím, že sa chcem baviť. Áno. Chcem si tento večer užiť. Chcem tancovať,piť a byť sama sebou. Proste single.

-Smiem prosiť?- požiada ma o tanec. Josh. Má na sebe len krátke biele triko so sivými rukávmi a voľné čierne rifle.  Vlasy ma rozstrapatené.Vyzerá neskutočne. Podám mu ruku a už ma ťahá na tanečný parket do vedľajšej izby. Práve znie moja obľúbená pesnička. Light it up. Otočím sa tvárou v tvár k Joshovi a začnem sa okolo neho vlniť. Nie, tak aby som ho provokovala ale skôr sa ho pokúšam strápniť.

-Stačí,stačí! Povedz mi, že vieš aj niečo iné- hlasno sa na mne smeje.

-Samozrejme- poviem a prestanem s tým čo doposiaľ robím. Chvíľu tancujeme v nebezpečnej vzdialenosti, no preruší nás niečí krik. -Teraz je rad na našu hru!!!-

-Tak fajn- poviem a posadím sa do kruhu.

-O čo ide?- sýta sa Vicky.

-Hra je jednoduchá.Jeden z nás bude točiť fľašu, každý z nás povie nejakú otázku a ak to urobil napije sa. Jednoduché že? Tak to troška skomplikujeme...piť budeme whisky a ak sa odmietnete napiť musíte si niečo vyzliecť- ozval sa akýsi blondiak. Znel namyslene. Predpokladám, že on zorganizoval túto párty.

-Začínam- povedal a zatočil fľašou. Hrot vrchnáka ukázal na mňa.

-Takže... hmm..chodíš s niekym?- spýta sa a premeria si ma od hlavy až po päty. Vidím ako si hryzie spodnú peru. Avšak preruším mu náladu, hneď ako sa napijem. Tá silná chuť mi na okamih vyrazí dych.  Tá whisky je ozaj silná.

-Aw- hodím kyslý face a všimnem si ako sa na mne Josh zabáva.

-Ha-ha. Fakt vtipné- hovorím špeciálne k nemu. Zatočím fľašou a jej hrot ukáže na Josha. Ten si ma nájde pohľadom a svojimi očami ma začne hypnotizovať.

-Vrazil si dnes do mňa naschvál?- spýtam sa prvú hlúposť čo ma napadne. Samu ma tá otázka prekvapila. Pozriem na chvíľu do stredu miestnosti a potom späť na neho. Napil sa. On do mňa vrazil naschvál? Vytreštím na neho oči a on sa len zasmeje. Zrazu zbadám vo dverách Ryana. Wait, what? čo tu ten robí? Posadí sa do kruhu a ja rýchlo odvrátim pohľad. Zatnem päste a začnem sledovať fľašu. Jej hrot ukazuje priamo na neho. Na Ryana.

-Takže...všetci sme počuli, že si sa nám rozišiel so Selenou. Bolo to kvôli inej?- opýtal sa ho Josh. Našla som si ho pohľadom a on sa napil. Akože vážne? To som tak žiadaná? Chodím s Kevinom...teda aspoň myslím ...zhodneme sa na tom, že je to viac než komplikované....a teraz títo dvaja?  Faktom je, že aspoň nemám nudný život. Ale toto je príliš.

Ach. zrazu mi začne vyzváňať mobil.

-Sorry Guys, toto musím zdvihnúť- vstanem zo zeme  uprene hľadúc do mobilu a  vybehnem na čerstvý vzduch.

-Kevin čo chceš?- snažím sa znieť neutrálne a tiež sa snažím nedať mu vedieť, že som pila. Všetci vieme, že keď to preženiem vôbec to nie som ja.

-My Love, môžme sa stretnúť?- ozve sa jeho hlas z telefónu.

-Kevin, vážne na to teraz nemám náladu- poviem a už sa chystám položiť, no zrazu zbadám Ryana ako sa ku mne približuje, tak ukončenie rozhovoru prehodnotím.

-Prosím. Vážne ti to všetko chcem vysvetliť. Navyše mi príšerne chýbaš- počujem ako sa mu v zlomku sekundy zmenil hlas. Precitol.

-Tak fajn.- poviem napokon.

-Dobre prídem po teba. Kde si?-  pýta sa.

-Nerieš. prídem k tebe- poviem a položím. Vykročím cestou vpred, no cestu mi zatarasí Ryan.

-čo robíš?- nechápavo sa ho opýtam. No on sa ihneď priblíži bližšie a napadne moje pery. Moje pery začnú spolupracovať. Ako to že ich neviem zastaviť? Nazbieram všetku silu, ktorá vo mne je a odsotím ho od seba. Bolo to ťažké, keďže ho milujem, ale nie je to správne. Viem to.

-Toto nie je správne- poviem a urobím krok vzad. Opäť sa nám stretnú pohľady. zahryzne si do pery.

-Viem, že som urobil chybu, ale pochopil som. Už to viac nespravím. A dokážem ti to- povedal a pohladil ma po líci.

ᴥᴥᴥ

Ani nie o 10 minút už stojím pred jeho bytom a mám strach zaklopať. Odrazu sa dvere samé otvoria a v nich stojí Kevin. Nečakám kým ma pozve a vojdem dnu. Vyzlečiem si koženú bundu a zvalím sa na gauč. Áno. U mňa platí pravidlo: ,,Cíť sa ako doma". Aj tak by to povedal a na čo? Povedala som si to za neho.

-Dáš si niečo?- opýtal sa, no takmer som ho nepočula.

-Nie, vďaka. Prišla som sem, pretože si mi to všetko chcel vysvetliť tak počúvam- nájdem si ho pohľadom. Stojí za gaučom oproti bielej stene. Pípne mi mobil, no ignorujem to.

-Kevin tak už začni. Ver mi, že horšie ako si to predstavujem to už byť nemôže- poviem nervózne.

Continue soon :3