18.kapitola-Iskrí to medzi nami pri kotli aj vo vzduchu...

Začať od začiatku

No, jasné. A čo ty klokan ? Počúvaš ?

Poskladala som papierik a hodila ho Jamesovi, ktorý na to len čakal. Sledovala som ho, ako ľahko chytil papierik a otvoril ho. Ticho sa zachechtal a vzal brko do ruky. Keď dopísal, odvrátila som tvár. Papierik o chvíľu dopadol predo mňa. Okamžite som ho otvorila.

Ja mám dôležitejšiu aktivitu. A čo ty ? Sleduješ ma ? ;)

Zahryzla som si do pery a pozrela naňho. Ešte mi aj zamával.

Akú aktivitu ? A nie nesledujem ťa. Netuším, ako si k tomu záveru prišiel.

Poskladala som papier do guličky a hodila ju klokanovi. Zasmial sa a otvoril papier. Do uší mi doľahol jeho pridusený smiech. Nemohla som si pomôcť otočila som sa k nemu a on na mňa žmurkol.

,,To myslíš vážne ?" naklonila sa ku mne Valeria a ja som odtrhla zrak od Jamesa.

,,Čo ?" nechápala som a nevinne sa usmiala.

,,O čom si vy dvaja píšete ? Hrkútate si ?" šťuchla do mňa a ja som prevrátila s úsmevom oči, keď predo mňa dopadol papierik. Otvorila som ho a začítala sa do Jamesovho písma.

Hm, ja sa priznávam. Píšem si s úžasnou bytosťou. ;) A ako som si to všimol, kráska ? Cítim tvoj pohľad. Ale neprekáža mi to. Naopak. :*

Dopekla ! On si to všimol ! Pozrela som naňho a on sa usmial. Úsmev som mu opätovala a moje srdce podskočilo. Bláznim. Ja úplne bláznim ! Dnes je k tomu ešte aj metlobalový tréning. Hodina sa skončila a ja som vykročila na Elixíry spolu s Valeriou.

,,Wolfie, ty si strašne mimo." smiala sa mi.

,,Čo ? Tak aspoň neutekám do knižnice na tajné stretnutia s pánom X." oplatila som jej to.

,,A-ako to vieš ?" vykoktala Valeria a odvrátila odo mňa zrak.

,,Poznám ťa. Kto je ten pán tajomný ?" zaujímala som sa, no Valeria mi neodpovedala. Vletela do učebne Elixírov ako strelená a zaujala svoje miesto pri Jasonovi. Áno, jej sa vo dvojici na Elixíroch ušiel Jason Moon. Chúďa moje. Ja som si sadla na svoje zvyčajné miesto. O chvíľu sa sem nahrnuli zvyšný spolužiaci aj s profesorom.

,,Ahoj." usmial sa na mňa James, keď si sadol vedľa mňa.

,,Ahoj." oplatila som mu úsmev.

Profesor nám zadal nejaký lektvar z učebnice, ktorý sme mali namiešať v priebehu tejto dvojhodinovky. Viac času sme nemali. James už v učebnici hľadal recept a ja som do kotlíka pričarovala vodu. Prečítala som si prvú polovicu prísad, zo strany, ktorú našiel James a šla po ne. On bral tú druhú polovicu. Už sme boli dokonale zohratí.

James sa pokúšal rozrezať skákajúce fazuľky, no utekali mu po stole. Stíhač neposlušnú fazuľu chytil, no ako sa mu mykala pod prstami, zle sa mu držal nôž. Aj keď sa mu ju už podarilo prerezať, nevyšlo z nej veľa šťavy. Takýmto tempom by musel pokrájať aj 40 fazúľ a nie len 10. Čosi ma napadlo.

,,Počkaj." dotkla som sa jeho pleca, keď naháňal po stole ďalšiu zatúlanú fazuľu. Pozrel na mňa a ja som sa usmiala.

,,Skús to takto." šepla som. Chytil fazuľu a ja som zase chytila jeho ruku s fazuľou.

,,Nekrájaj. Rozpuč tú fazuľu." pokračovala som a chytila mu ruku s nožom. Nenamietal, nechal sa mnou viesť. Položili sme čepeľ tak, aby sme nekrájali, ale pučili a fazuľa pustila toľko šťavy, že to na tú jednu bohato stačilo. James na mňa pozrel a ja som mu pohľad oplácala. Uvedomila som si, že sa ho dotýkam a naše tváre sú až nebezpečne blízko seba. Sklopila som zrak a vrátila sa k svojej práci na elixíre.

Seriously, Potter ?! {Harry Potter, next generation}Read this story for FREE!