Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Dvadsiataštvrtá kapitola-Výlet

Pokedy sme včera vypráznili dom prišli aj rodičia, bolo niečo po dvadsiatejdruhej. Hneď potom som išla spať.
Teraz ležím na posteli a pozerám sa do stropu. Kuknem na hodinky a uvidím, že už je jedenásť. To som tak dlho spala? Tak sa postavím a vojdem ešte ospalo do kúpelne. Ani nezaklopem, lebo viem, že Rišo je už hore. Pozriem sa do zrkadla a zvriesknem...
Po tvári mám všeličo pokreslené. Na brade ako inak fúzy, pery mám obkreslené a obočie mám zväčšené na dvoj násobok. A to nie je všetko. Pozriem sa na nohy a tam sú nakraslené chlpy. Teda akože! Toto nie je možné. S krikom idem do kuchyne.
,,Akože, to kto si dovolil! Ktorý!..." kričím a vojdem do kuchyne, hneď mi padne pohľad na Riša a aj on je pokreslený, pozrie sa na mňa. Prepukne do výbuchu smiechu a rodičia tiež. Započujem ďaľší krik a doženie sa aj Matúš. Všetci sa smejú no rodičia najviac.
,,To nemyslíte vážne! To ako fakt? Vy? Vy starí..." hovorím všetkým rodičom prednes. Ja som na tom najhoršie, potom Rišo a nakoniec Matúš.
,,Prečo on toho toľko nemá? A prečo práve ja najviac?" opýtam sa a pozriem sa mame do očí. Stále sa smeje a je červená.
,,Veľmi tvrdo spíš. Matúš má zase strašne ľahký spánok. U chalanov to išlo strašne ťažko. No ty si spala ako zabitá a tak sme teba strašne doriadili. Neboj sa, ide to dole." vysvetľuje mama a pomaly sa ukľudňuje...
Pozrem sa na Riša a on rýchlo pochopí.
Kto pôjde prvý do sprchy?
Rýchlo sa rozbehnem do kúpelky a odstrčím náhliaceho sa Riša...

...

Ideme. Teda, odchádzame. Ideme do Zadaru. To je to mesto, do ktorého sa ideme pozrieť...

Je to tu pekné. Neraz uvidím stánky kde robia tie obrovské palacinky. Mňam. Aj som si jednu dala a teraz sa prechádzame. Uvidím tie také trampolíny vo veľkom. To sú tie, ktorých je tam pokope viac. Na takých som vždy rada skákavala. Pozrem na mamu a usmejeme sa na seba.
Zachvíľu už skákame obidve. Je to trafené, no ako keby som sa vrátila naspäť v čase. Keď som bola malá a nemusela nič riešiť. Ocino nad nami krúti hlavou a trpezlivo čaká. Salto dopredu a snažím sa aj salto dozadu, keď si skoro dolámem krk, radšej prestanem...

Teraz sa nachádzame asi v centre, neviem. No je tu krásny svetelný kruh. Normálne sa po ňom dá chodiť. Je to čarokrásne....(obrázok)

...

Domov sme sa dotrepali pred chvíľou. Som osprchovaná a mokré vlasy sa mi rozpriesterajú na vankúši, pozerám doblba až nakoniec zaspím...

O dva dni:

Zo spánku ma vytrhne buchnutie dverí z Rišovej izby. Včera sme sa boli skatoboardovať a celkom dobre to dopadlo. Mám totálne veľkú modrinu na stehne. Boli tam všetci okrem Matúša. Neviem kde sa túlal no nevidela som ho do dnes. Normálne, že mi chýba. Postavím sa z postele a idem za Rišom zistiť čo stvára.
Otvorím dvere do jeho izby cez kúpeľňu a zavolám na neho:
,,Rišoo?!"
,,Noo?" a vystrčí sa z poza skrine.
,,Čo to stváraš?" opýtam sa narovinu.
,,Pamätáš kde ideme dnes? Na tú párty na tej lodi. A vieš kto má tú párty, teda oslavu? Miša. A ja som si myslel, že je to len tak. No a nemám pre ňu darček. Momentálne si hľadám niečo pekné na seba, čo si oblečiem na tú oslavu a potom ísť ešte rýchlo do obchodu. Máme tam byť o tretej. Myslím na pláži pri jachte." vysvetľuje rýchlo. Ja som na to úplne zabudla!
,,Ježiš! Úplne som zabudla! Prestaň sa hrabať v tej skrini aj tak tam nič nenájdeš, a obleč si už niečo. Zatiaľ. Do obchodu ideme hneď!" poviem a pozriem sa na neho.
,,Akože čo si myslela tým, že si nemám čo obliecť?" opýta sa urazene Rišo, no nechám ho tak a idem sa rýchlo prezliecť a učesať...

Idem po schodoch dole a rýchlo si zoberem na raňajky aspoň jablko. Je desať hodín a Rišo už čaká pred hotelom.
,,Poď." poviem a popohnám nás. Chytím ho za ruku a ťahám ho. Je nesmierne lenivý!
Mám bojovú úlohu:
Nájsť pre Riša vhodné oblečenie na oslavu, ale aby bolo také, nech mu nieje v ňom teplo a nech je vhodné na párty.
Potom nájsť vhodný darček pre Mišu, ktorá má bohvie aký vkus na oblečenie, keď si ani sama poriadne nevie vybrať.
No, poďme na to!

...

Vojdeme do nakúpného centra a rýchlo zájdeme do môjho obchodu. Je to ten, kde som si minule minula všetko vreckové.

Hľadám v chlapčenskom oblečení, voľaké vhodné kraťase a asi som ich našla. Sú silno modré a pekne strihané. Hodím ich Rišovi zároveň s ľahkou červeno-modrou károvanou košeľou. Zhrabnem biele tričko, čo prvé uvidím a hotovo. Hádam mu to konečne bude dobré, už mám plné zuby toho nakupovania. Som si ani nemyslela, že túto vetu niekedy vyslovím...

...

Domov vojdem spotená a vlasy mi lietajú po celej tvári a lepia sa mi na chrbát. V ruke zvieram tašku s Mišinim darčekom a keď vybehnem hore na poschodie, hodím ju na moju posteľ.
Mám hodinu na to, aby som sa obliekla, vlasy si natočila a osprchovala sa a došla na pláž. To hádam nie!....

Vyjdem zo sprchy a hodím na seba župan. Vlasy si mokré natočím na nátačky a začnem si ich fúkať fénom. Keď už na to nemám čas, začnem sa malovať. Make-up, trochu červene na líčka, maskaru a jemný rúž. Vbehnem do izby a otvorím skriňu. No, mám toho toľko na výber. Čo si obliecť? Určite to bude voľaktorá nová sukňa....

Ospravedlňujem sa za gram. chyby!
Vaša Ninka!