Deeply Red (Justin Bieber)

Part 20

Bola tma a nikde ani živej duše. Strach pohltil moje telo, keď sa to jeho zastavilo. Bála som sa, že sa otočí. Pokračoval v chôdzi a strach opustil moje telo ale nie na dlho. Znova zastal a stál bez pohnutia niekoľko minút. Moje telo bolo paralizované strachom, preto som nemohla odísť aj keď som mala možnosť. Mozog kázal nohám spraviť pohyb, ale nepočúvali. Ani som sa nenazdala a priestor medzi nami sa skracoval. Srdce mi búšilo ako zvon a krv v žilách mi stuhla. Otočil svoje telo, ktoré som videla len ako čiernu siluetu. A tá silueta sa stále približovala no ja som sa nemohla pohnúť. Chcela som utekať, ale moje nohy sa nesprávali ako moje. Mozog kričal bež ale strach bol silnejší a nedovolil mi počúvať mozog.
Bol už úplne blízko ale ja som sa dívala do zeme. Ruku položil na moje líce a ja som silno zavrela oči a modlila som sa nech sa to celé skončí, nech ma zabije aby som netrpela a nebála sa. Nemala som vôbec ten pud sebazáchrany. Zomrel mi otec môj jediný hrdina tak som už nemala ani chuť bojovať o svoj život. Vtedy som skríkla...

Otvorila som oči a posadila som sa celá vydesená a spotená. Postavila som sa z postele rozhodnutá znovu sa nepokúsiť o spánok. Justin pokojne spal vyzerajúc ako anjel. Nechala som ho tak bola som rada. že sa nezobudil a nepýtal sa, či sa mi niečo zlé snívalo. Najhoršie na tom bolo, že sa mi to nie len snívalo ale aj stalo. 

Vošla som do kúpeľne a napustila som si vaňu. Dívala som sa ako sa pomaly napúšťa sediac na okraji vane. Bola som už nahá a tak som si len do nej ľahla. Telo mi zahriala teplá voda a želala som si aby to tak bolo aj s mojou dušou. Vrátila som sa mysľou k tomu snu a z očí sa mi skotúľali slzy. 

,,Prečo, keď som už konečne šťastná musíš to pokaziť?!!" kričala som nahlas svojej minulosti a možno aj k Bohovi. Ani som sama nevedela, len som to potrebovala vykričať. Tvár som si skryla do dlaní a naďalej som plakala. Nemohla som slzy a moje vzlykanie zastaviť až sa Justin na to zobudil a otvoril dvere na kúpeľni a pozrel sa na mňa rozkošným rozospatým pohľadom, ktorý mu zmizol v momente, keď si uvedomil v akom rozpoložení som. Prišiel bližšie ku mne a sadol si na okraj vane ako ja predtým. 

,,Deje sa niečo?" opýtal sa s vážnym výrazom. Neukázal ani trochu nehy aby som sa cítila lepšie, možno chcel najprv vedieť, čo mi je a potom ma upokojiť a objať.

,,Ja neviem všetko o tebe a ty nevieš všetko o mne." odvrátila som zrak a nechala tiecť ďalšiu slzu po líci. Odbila som ho odstrčila som ho od seba. Pozrela som sa na jeho ustráchanú tvár, v živote som ho tak nevidela a desilo ma, že to bola moja vina. Nebola som pripravená mu o tom povedať. Povedať mu ako ma neznámy muž, keď som mala iba trinásť znásilnil. 

Skoro som na to zabudla, ale ten sen bol tak živý ako keby sa to stalo znova. Pripadala som si nechutne a bezmocne ako vtedy. Prekonala som to prvýkrát len kvôli láske voči mojej mame a to, že mala len mňa a ja ju. Musela som rýchlo dospieť a prestať myslieť na to, kedy si pustím Disney Channel. Zabudla som na to a pohla som sa ďalej priam zázrakom rýchlo. Nedalo sa ani povedať, že som nenávidela mužov. Teraz som sa ale nemohla na Justina ani pozrieť. Cítila som sa príšerne, bála som sa aj toho, že by ma nechcel keby vedel, že som bola znásilnená. Možno by to celé nechápal a ešte by ma aj nenávidel. A to by som pri tom ako ho milujem nezniesla. Mohla by som to všetko brať jednoduchšie keby nie som zamilovaná. Bol to v danú chvíľu problém, ktorý som si želala odstrániť. Kruté, ale bolo to tak.
,,Prosím choď preč." povedala som potichu šeptom. Justin sa na mňa váhavo pozrel, ale nakoniec sa postavil a odišiel z kúpeľne. Hneď som to ale oľutovala a chcela som cítiť jeho ruky okolo môjho tela ako ma držia, čo najbližšie ako sa dá. Zhlboka som sa nadýchla uvedomujúc si fakt, že mám jeho aj keď nie je dokonalý priateľ a preto by to malo byť pre mňa o polovicu ľahšie ako predtým. Utrela som si slzy a zakázala som si aby som na líci cítila o jednu viac. Vyšla som z vane, obmotala okolo seba osušku a pozrela som sa na seba do zrkadla. Silno som si zahryzla do spodnej pery aby som nespustila ďalšiu slzu a vyšla som z kúpeľne.  

Justin ale nikde nebol. Nebol v spálni ani v kuchyni alebo obývačke. Nemyslela som si, že by to tak rýchlo vzdal. Ja som to s ním nikdy nevzdala a ani som to nemala v pláne do budúcna. Len on musel odísť, keď som potrebovala jeho objatie ako soľ. Bola som na neho nahnevaná a zároveň to privolalo späť depresiu z mojej minulosti. Možno nie som hodná lásky možno som tak skazená a pošpinená, že môžem byť len prostitútkou. Hlavou sa mi honili myšlienky toho typu. Sklonila som hlavu a sadla som si iba v uteráku na studenú podlahu. Znova som začala plakať.
Nenechaj tvojich vnútorných démonov nad tebou vyhrať Emily. Nikdy.
Počula som v hlave otcov hlas tak zreteľne, že som si na stotinu sekundy myslela, že stojí za mnou. Schovala som tvár do dlaní a vzlykala zo všetkých síl.
Pripomenulo mi to chvíle, keď mi to hovorieval. Zhlboka som sa nadýchla snažiac sa celú tú situáciu prekúsnuť.
V tom niekto zaklopal na dvere. Nemala som chuť sa s nikým vyprávať ale aj navzdory okolnostiam som pobrala zvyšné sily a postavila som sa smerom k dverám.
Otvorila som dvere a koho som v nich nevidela? Erica. Otravného, pre mňa už zo začiatku podozrivého nevlastného brata Justina.
,,Ahoj.'' pozdravil sa s tým jeho drzým úsmevom, ktorý mu opadol, keď uvidel aké mám uslzené oči. Odvrátila som zrak, no aj tak si to všimol. Vošiel dnu bez toho aby som ho pozvala.
Prevrátila som nad tým oči a zatvorila som dvere. Otočil sa ku mne a spravil niečo nečakané. Objal ma. Trvalo mi niekoľko sekúnd než som to spracovala a tak som len stála bezmocne v jeho objatí až ma dohnali moje myšlienky a ja som sa rozplakala. Hladkal mi chrbát aby mi utíšiť a ja som si nakoniec ruky položila na ten jeho.
Než môj plač sa stihol utíšiť niekto otvoril dvere. Vymanila som sa z Ericovho objatia a pozrela som sa smerom k dverám. Justin s kyticou ruží.