37. kapitola

33 3 0

Lisa
„Ian, bolo to skvelé. Ďakujem."

Jeho modré oči, úsmev a charizma naozaj zabrali. Kultúrne centrum, ktoré nám vybavila Elena cez jej rodičov bolo natrieskané. Dalo by sa to prirovnať hociktorému z akcií, na ktorých bol cast oficiálne. Uvedomila som si, že seriál má naozaj mnoho fanúšikov. Rovnako tak aj ja. Tí mladí ľudia boli skvelí. Naozaj ma potešili ich milé slová a podpora.
„Hovoril som ti, že mne a môjmu čaru nik neodolá," zazubil sa na mňa. „Ale teraz mi musíš láskavosť oplatiť," pripomenul mi.
„Samozrejme. Toto si nenechám ujsť," zasmiala som sa.

Hneď mi bolo lepšie, znovu sa mi chcelo naozaj úprimne smiať. Hlavne kvôli tomu, že tam bol on. Pozrela som smerom doprava, kde stál Joseph v obkľúčení niekoľkých fanúšičok. Už ho trápili hodinu a on stále rozdával podpisy a fotil sa s nimi a pritom sa neprestával usmievať.
„Predpokladám, že on ide s nami tiež," poznamenal Ian.
„Nebavili sme sa o tom," priznala som sa.
„Nuž, dal mi najavo, že sa mám od teba držať najďalej, čo to len pôjde. Ak sa o niečo pokúsim, zabije ma. Je žiarlivý ako... ani to nemám k čomu prirovnať. Nemá na nič podobné dôvod."
„Ehm... ja... ja sa s ním porozprávam," zakoktala som.
„Takže ste teraz naozaj spolu? Konečne?"
„Je to tak čerstvé, Ian. Kiežby sme boli spolu naozaj. Stále mám strach," priznala som sa.
„Z čoho máš strach?" opýtal sa starostlivo.
„To je veľmi zložité. Ale ja už to nejako vybavím," pousmiala som sa. „Ešte raz vďaka. Tvoj nápad bol skvelý a tie peniaze naozaj pomôžu dobrej veci, Ian. Si skvelý."

Ian sa usmial a schoval ma vo svojom obrovskom objatí.
„Hej, daj tie pracky preč, Somerhalder!" okríkol ho Joseph.

Dopekla, čo nás sledoval? Odtiahla som sa od Iana a obhliadla sa okolo seba. Joseph sa už blížil k nám.
„Len objatie. Bolo to len objatie," upokojila som ho.
„Len som opatrný," obhájil sa.

Podišiel ku mne a pritiahol si ma k sebe. Sklonil sa a pobozkal ma. Vážne to spravil? Pred toľkými ľuďmi?
„Joseph!" zahriakla som ho zaskočene.
„Čo?" Jasné, tvár sa ako neviniatko!
„Sú tu ľudia," upozornila som ho a odtiahla sa.
„Prepáč, srdiečko, ale chodíme spolu. Svoju priateľku si budem bozkávať kedy chcem a kde chcem. Odteraz všade a stále."
„Vďaka, že si sa ma opýtal na názor." Zamračila som sa. „Musím ísť," zahundrala som a bez jediného pohľadu som sa vybrala preč.

Mala som čo robiť, aby som sa vyhla zvedavým pohľadom a prepočula to šepkanie, ktoré okamžite nastalo aj s prstami ukazujúcimi na mňa a na neho. Konečne som medzi ľuďmi zbadala známu tvár.
„Vďaka bohu, že si tu."

Povzdychla som si a stúpla si do rohu k Elene.
„Počula som, že odchádzaš do New Yorku. Všetci si tu šepkajú, že sa potom sťahuješ do Atlanty za ním a už sa sem nevrátiš," povedala smutne.
„To je blbosť. Nikdy som nepovedala, že s ním odchádzam. El, ja tam nechcem ísť, to miesto prináša príliš veľa spomienok. Doma mi je najlepšie."
„Ale tu nie je on," skonštatovala.
„To je pravda." Musela som prikývnuť. „Ale... rozhodne sa odtiaľto nesťahujem natrvalo. Možno tam budem tráviť nejaký čas, chcem byť s ním, ale domov neopustím kvôli Atlante. Je príliš skoro niečo riešiť. Nechcem sa o tom baviť. Najprv ma čaká New York. A neboj sa, všetko bude v poriadku. Už si bola s vašimi?"
„Rozprávala som a s mamou."
„A ako to dopadlo?" opýtala som sa s očakávaním.

Chcela som, aby sa mala dobre. Bola skvelá.
„Idem domov," povzdychla si.
„Pozri, viem, že ťa to neteší, ale verím tomu, že vaši sa po tomto spamätajú a pristúpia k nejakým zmenám. Ak by si niečo potrebovala, kedykoľvek mi zavolaj. Vždy tu pre teba budem."
„Platí to obojstranne, Lisa."

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!