Lisa
Noc bola v ten deň príliš krátka. Zaspala som po jednej a o šiestej som už pobehovala po kuchyni a pomáhala s prípravou raňajok. Rýchlo som do seba niečo hodila a šla navigovať elektrikárov, ktorí prišli vymeniť staré vedenia za nové v takmer celom objekte. Na obed boli nahlásení vodoinštalatéri, ktorí mali na starosti prerobenie kúpeľní a toaliet a po obede som mala vybaviť nový nábytok do jedálne. Navyše sa zastavila aj mamka s ockom, ale len na chvíľku, pretože mama musela stále odpočívať, ale aj tak ma potešilo, že som ju aspoň na chvíľku zahliadla a mohla som ju objať. Keď prišiel Ian, všade bolo kopu ľudí a na mňa pomaly prichádzala hystéria.
„Zachráň ma," zúfalo som na neho pozrela.
„Čo sa deje, Lisa?" spýtal sa okamžite.
„Neviem, kde mi hlava stojí. A už teraz mám pocit, že sme v mínuse. Potrebujem peniaze, viac ľudí, ktorí budú pracovať rýchlo, dobre a lacno a taktiež chvíľku pokoja. Je to hrozné," sťažovala som sa.
„Čo ak by som ti povedal, že mi do rána niečo napadlo?" prefíkane sa na mňa usmial.
„Tak by som asi omdlela šťastím."
„Len to nie," zamietol. „Ale naozaj niečo mám," zopakoval a ja som už len čakala, čo z neho vypadne.

Kývla som rukou a tak sme sa pohli vpred. Pomaly sme prechádzali okolo budovy po chodníku a on mi prednášal jeho návrh.
„Rád by som využil svoju dokonalú tvár a charizmu a tak ti pomohol. Ak by sa ti na zajtra podarilo rezervovať nejaký priestor, kde by sa dalo spraviť stretnutie s fanúšikmi, bolo by to naozaj skvelé. Spravili by sme improvizovaný panel, rozdali by sme autogramy, možno by sme mohli zohnať nejakého fotografa... Určite sa tu nájde niekoľko mojich, ale i tvojich fanúšikov. A keďže mojim modrým očiam a dobrému srdcu nik neodolá, mohli by sme z toho vyťažiť nejaké peniaze."
„Ian, to znie naozaj dobre, ale určite vieš, že takéto akcie sa plánujú aj rok vopred. Nie deň. Myslíš si, že je to také jednoduché?"
„Prepáčte, že som vás počúvala, ale vedela by som pomôcť," ozvala sa za nami Elena.

To dievča je snáď všade, kde sa pohnem. Obaja sme sa na ňu otočili.

„Zariadiť kultúrne centrum v meste pre mojich rodičov nebude problém a ja by som sa mohla postarať o propagáciu. Ak ma dostaneš k internetu, do hodiny budeš mať prvých záujemcov o stretnutie."
„Ja by som do toho určite šiel," pozeral na mňa Ian.
„Tak fajn," kývla som im na to.

A tak to začalo. Od Cristiny som získala kontakt na rodičov Eleny a ihneď som s nimi dohodla aj na priestoroch. Keď som im povedala, že sa Elenin stav o kúsok zlepšil, že som ju dokonca vytiahla na koňa, sľúbili, že mi pošlú zopár ľudí, ktorí sa postarajú o pripravenie sály, občerstvenie a ostatné drobnosti.
Elena zatiaľ šírila informácie o tejto veľkej akcii. Naše mesto nič podobné ešte nezažilo. Strašne som sa nasmiala, keď sa snažila s Ianom natočiť video, v ktorom objasňoval okolnosti, za ktorých sa akcia koná a snažil sa jednou vetou pozvať fanúšikov aj v taliančine. O pár hodín sme mali potvrdenú účasť od tridsaťtri ľudí a zopár eur navyše na účte. Čo ma prekvapilo bolo, keď sa mi ozval Philipp, starý známy, už slávny návrhár, ktorého som spoznala práve na tomto mieste. Keď som pozrela, koľko mi poslal na účet, takmer som zlomila ďalšiu zo storočných stoličiek.
„Len pokoj, lebo ťa ešte budeme viezť do nemocnice," smial sa mi Ian.
„Prepáč, že nie som zvyknutá na dokonalý život milionára ako ty," zamračila som sa na neho.
„Teraz si ma ranila," nahodil smutnú tvár. „Nuž, mal by som sa pobrať na odchod. Zajtra sa vidíme."
„Samozrejme, že sa vidíme. Idem ťa vyprevadiť k taxíku," ponúkla som sa.

Rozlúčil sa s Elenou a spolu sme vyšli von. Mlčky sme kráčali k bráne, kde už čakal taxík. Ian zastal a pozrel sa na mňa.
„Neboj sa, dobre to dopadne. Všetko bude perfektné. Je to pre dobrú vec, Lisa. Musí to dopadnúť dobre," ubezpečoval ma.
„To dúfam, Ian. To dúfam," prikývla som.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!