Lisa

Hneď po pristátí som si rýchlo pozbierala všetku svoju batožinu, chytila taxík a nechala som sa odviezť domov. Hodila som si veci na chodbu, vzala kľúče od auta a ponáhľala som sa do nemocnice. Mama sa prebrala, to bola tá najlepšia správa za posledný mesiac. Tak veľmi som sa tešila, že som do jej izby bežala. Zastala som až pred dverami a vošla som dnu. Práve sa rozprávala s otcom, vyzerala omnoho lepšie ako keď len nehybne ležala a spala, nič ani nikoho nevnímala.
„Lisa," otočil sa na mňa otec a usmial sa.

Prešla som k matke a sadla som si na stoličku vedľa postele.
„Zlatko, si tu," riekla slabým hlasom.
„Som tu, mami. Som tu," zatriasol sa mi hlas.

Ako veľmi mi chýbala a ako moc som sa o ňu bála.
„Lisa, neplač," povedala a stisla mi ruku.
„Som len rada, že si zase medzi nami. Veľmi si mi chýbala. Nemala som tu nikoho, len otca," potiahla som nosom.
„A čo Nicole? A Julie, tvoji kolegovia a ten roztomilý Brit s tým úžasným úsmevom," pozrela na mňa.

Samozrejme. Nebola by to moja matka, keby si po prebratí z umelého spánku ako prvé nespomenie na mojich kolegov a na Josepha s jeho dokonalým úsmevom.
„To je minulosť, mami. Všetko je to minulosť. Teraz sme už len my traja," odvetila som a pozrela som aj na otca.
„Lisa, čo sa stalo? Vyzeráš smutne a ustarostene."
„Mami, to je v poriadku. Amerika nevyšla, ale hlavné je, že ty si v poriadku. Spomínal ti ocko, že som vzala tvoje miesto? Keď sa zotavíš, budeme tam spolu," usmievala som sa na ňu.
„To je skvelé, Lisa. To miesto si milovala. Určite si ťa deti zamilujú," opätovala mi úsmev.
„Lisa, musíme mamu nechať odpočívať. Prídeme za ňou zase zajtra. Aj ty si potrebuješ oddýchnuť a vybaliť si veci," ozval sa otec.

Prikývla som. Mal pravdu, mama potrebovala odpočinok a rovnako tak aj ja. Ráno som totižto mala prvý pracovný deň. Rozlúčila som sa s mamou a s otcom sme sa vrátili domov, kde som si hneď začala vybaľovať svoje veci. Trvalo mi to dlhú chvíľu, až som nakoniec vyčerpaním padla do postele a prebrala som sa až ráno, keď ma prišiel zobudiť otec. Dala som si rýchlu sprchu, obliekla som si na seba rifle, biele tielko, cezeň som si prehodila kockovanú modročervenú košeľu a zišla som dolu na raňajky, ktoré boli pripravené ako pre kráľovnú.
„Ani nevieš, ako mi tvoje dobroty chýbali," priznala som sa otcovi.
„Vyzeráš naozaj biedne, zlatko. Jedla si tam vôbec? Alebo si sa stravovala len v rýchlom občerstvení?" prísne na mňa pozeral.
„Využívala som všetky tie veci, ktorým si ma naučil a ver mi, že nikto nikdy nič tak dobré ešte nejedol. Doma som mala stále prázdnu chladničku, čo som jedlo nosila Julie, Josephovi aj všetkým chalanom v práci," zasmiala som sa.

Spomenula som si ako som sa vždy trepala s niečím pod zub na natáčanie, vždy ma obklopil Ian, Daniel, Nate a Paul a zjedli mi všetko, čo som si priniesla. Nemohla som zabudnúť na to, ako som sa o jedlo delila s Josephom. Navzájom sme sa kŕmili. Keď som skôr skončila v práci, šla som domov, niečo som navarila a on potom prišiel ku mne a spoločne sme sa navečerali. Ale to bolo tak dávno. Akoby pred dvadsiatimi rokmi.
„Som rád, že som si ťa tak dobre vycvičil," usmial sa na mňa a položil predo mňa pomarančový džús. „Lisa, niečo ti zabalím na cestu, lebo prídeš neskoro," ukázal rukou na nástenné hodiny.

Mal pravdu, bol najvyšší čas vyraziť. Vypila som džús, zobrala som si balíček, ktorý mi prichystal a bežala som do auta. Cesta mi ubehla celkom rýchlo. Zašla som autom až do dvora a zaparkovala pred kanceláriou Cristiny.
„Ahoj, Lisa," zakývala mi Bianca, ktorá sa práve niekam ponáhľala. Odkývala som jej a šla som do kancelárie. Cristina sedela za svojim stolom a niečo ťukala do počítača.
„Tak som tu," prehovorila som. Podvihla hlavu a usmiala sa na mňa.
„Vitaj v novej práci, Lisa," privítala ma.
„Včera sme boli za mamou, prebrala sa, takže sa vráti, keď sa zotaví," oznámila som jej.
„To je skvelé, zlatko. Ale teraz si tu ty, takže tu mám pre teba hneď aj prvú úlohu," spustila.
„Počúvam," prikývla som.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!