Lisa

Po rozhovore s Nicole som sa hneď pobrala k Julie domov. Nechcela som sa moc zdržiavať v jej prítomnosti, preto som odišla. Potrebovala som si trochu prevetrať hlavu, nechcela som tie úplne posledné hodiny v Amerike stráviť len v tom dome. Šla som pomaly, takže inak krátka cesta sa pretiahla viac ako na pol hodinovú riadnu prechádzku. Keď som prišla k domu Julie, už bola vonku tma. Prešla som k dverám a zazvonila som. Trvalo asi päť minút, kým mi prišla otvoriť. Pozvala ma dnu, ihneď začala s rečami, ako veľmi ju mrzí, čo sa stalo mame, no ja som na tie jej prázdne slová vôbec nemala náladu.
„To, že si ju neprišla pozrieť si potom vybavíš s ňou," pozrela som na ňu s nezáujmom.
„Mám prácu, Lisa. Nemôžem len tak odísť," obhajovala sa.
„Nič iné, len práca! Nedokážeš si nájsť ani jeden voľný deň, aby si prišla pozrieť svoju zomierajúcu sestru? Bože, uvedomuješ si vôbec, že ona nie je jednou z tých tvojich otrasných postáv, ktoré zabíjaš a oživuješ ako sa ti zachce?" prskala som po nej.
„Takto so mnou nehovor, Lisa!" krivo na mňa pozrela.
„Prečo? Dáš mi padáka? Zabiješ moju postavu? Škoda, že už to urobiť nemôžeš," smiala som sa.
„Mala by si odísť," povedala mi a ukázala rukou smerom k dverám.
„Veľmi rada odídem od osoby, ktorej je prednejší seriál ako vlastná rodina," odsekla som naštvane a pobrala som sa preč.

Pôvodne som mala v pláne poveriť Julie predajom môjho auta, no v tej chvíli to nebolo práve najvhodnejšie. Šla som do podniku, ktorý bol kúsok odtiaľ. Sadla som si za bar a objednala som si pomarančový džús. Na nič tvrdšie som nemala chuť. Alkohol bol svinstvo, nepotrebovala som si ničiť život ešte viac a taktiež som si nevedela predstaviť letieť domov opitá. Premýšľala som, keď v tom si ku mne prisadla známa osoba.
„Ian, čo tu robíš?" opýtala som sa ho prekvapene.
„To by som sa mohol spýtať aj ja teba," odvetil a ukázal na môj pohár s džúsom.
„Lúčim sa s týmto životom," odpovedala som s úsmevom.
„Aspoň jedna múdra osoba tu ešte zostala," povedal a objednal si whisky.

Chvíľku som sa s ním rozprávala, bolo to znovu také ako pred asi troma mesiacmi, keď sme sa všetci ešte normálne spolu bavili. Nakoniec som ponechala predaj môjho auta na ňom, aj keď som vedela, že má toho sám priveľa, no sľúbil mi, že sa o to postará, rozlúčila som sa s ním a šla som domov... Vlastne do domu, kde som mala svoju batožinu.
V dome bolo ticho, až na televíziu v obývačke. Prešla som do obývačky, kde som na gauči zbadala spať namiesto Nici dve osoby. Najprv som si pomyslela, že je tam Nate a veľmi som sa tomu potešila, no potom som si uvedomila, že to on nie je ani náhodou. Čakala by som všetko, ale to, že do domu znovu dotiahne Josepha, navyše keď som tam bola ja, ma naozaj dorazilo. Vypla som telku a rýchlo som vybehla do svojej izby. Skočila som do postele a hneď som zaspala.

Prebudila som sa ráno okolo desiatej. Lietadlo mi letelo až o druhej poobede, takže som stále mala dostatok voľného času. Vyliezla som z postele a dala som si rýchlu sprchu. Obliekla som si na seba úzke čierne rifle, voľnejšie biele tielko, obula som si svoje obľúbené baleríny a zišla som dolu do kuchyne. Otvorila som chladničku a hneď som ju aj zavrela, pretože bola takmer prázdna. Vyžrať Nicole a potom odísť do Talianska by bolo asi dosť hrubé, preto som si naliala džús a vzala som si len jablko. Stála som pri okne, pozerala som do záhrady a jedla som jablko, keď som za sebou začula kroky.
„Nici, skôr ako odídem, potrebovala by som ešte prebrať, čo bude s domom..." začala som po taliansky a pootočila som sa smerom do kuchyne, keď som si uvedomila, že to nie je Nicole.
„Prepáč, ja... myslela som si, že je to Nicole," ospravedlnila som sa a znovu som sa otočila späť k oknu.

Čo som mu asi tak mala povedať? Robila som sa, že tam nie som.
„To je všetko, čo mi povieš?"
„Posledné dni uprednostňujem tichú domácnosť," zamrmlala som.
„To sa chceš tváriť, že tu nie som?"
„Ak máš niečo na srdci, tak mi to povedz, možno zareagujem, no ja neviem, čo by som ti mala povedať, takže..."
„Spávala si niekoľko týždňov s mojím kamarátom, kolegom, pričom mňa si od seba neustále odháňala a ty mi teraz hovoríš, že mi nemáš čo k tejto téme povedať? Lisa, myslel som, že k sebe máme bližšie, ale asi som sa mýlil."
„Vážne ti k tomu nemám čo povedať. Mám sa ti ospravedlňovať, prosiť ťa na kolenách alebo čo chceš?" zvýšila som hlas a konečne som sa k nemu obrátila. „Nič z toho nepomôže ani to nevráti späť, tak neviem, čo odo mňa čakáš. Povedala som ti, že ma to mrzí, viac v tejto situácii urobiť nemôžem. Ja viem, že som ťa sklamala, že som ti ublížila, ale už s tým nič nenarobím."
„To máš pravdu. Si to najväčšie sklamanie za celý môj život," šplechol mi do tváre.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!