Lisa

Aj keď som spočiatku mala isté výhrady, dni strávene s Natom sa mi začínali páčiť stále viac a viac. Občas som si pripadala ako malá zamilovaná škôlkarka. Nevedela som sa dočkať, kedy ho znovu uvidím, neustále sme si písali, volali, posielal mi ruže a bol ku mne naozaj milý. Chodili sme spolu von, boli sme v kine, na večeri, na obede... Uvedomila som si, že byť s niekým vo vzťahu nie je nakoniec až také hrozné, ako som čakala. Neviem, prečo som sa tak bála a stránila sa toho. Aj keď som sa s ním cítila dobre, stále ma čosi vnútri nútilo ukončiť to. Musela som myslieť na Nicole a na malú Laru. Vedela som, že je im súdené byť spolu ako rodina. Čakala som, že mi Nici niečo naznačí, že sa k nemu bude chcieť nakoniec vrátiť, no stále to ťahala s Tomom. Bolo to už niečo cez mesiac, čo sme to spolu tak tiahli. Sedela som v kuchyni, raňajkovala som a popritom som si písala s Natom. Chceli sme si spraviť taký oddychový deň, len nič nerobiť, len pozerať telku alebo tak. Dolu prišla aj Nicole. Zobrala si raňajky a trochu sme sa začali rozprávať, aké máme plány na deň a tak. Bola to jedna z tých normálnejších posledných konverzácií, ktoré sme spolu viedli.
„Mám sa stretnúť s Tomom, chceme sa porozprávať, ja... chcem to skončiť, beriem ho len ako kamaráta a on chce viac, nikdy mu nedám viac, žiadnemu inému nemám toľko ako Natovi," povedala mi.

Hneď v tej chvíli som vedela, že je koniec, že bude najlepšie stopnúť to čím skôr, pretože bolo zrejmé, že konečne dostala rozum a chcela sa k nemu vrátiť. Keď Nici odišla na jej stretnutie s Tomom, zabalila som nejaké jedlo a hneď som šla k Natovi na byt. Privítal ma s úsmevom na tvári.
„Niečo som ti priniesla," oznámila som mu ukazujúc na tašku s jedlom.
„Krajší deň som si už ani nemohol priať," usmial sa a dal mi pusu na čelo.

Spoločne sme sa najedli, začali sme sa rozprávať.
„Nate, Nici dnes šla za Tomom," začala som.
„A?" zamračene na mňa pozrel.

Nemal ho rád. Vždy, pri zmienke o ňom zatínal päste.
„Chce to s ním ukončiť," prezradila som mu.

Nemalo zmysel chodiť okolo horúcej kaše. Nate odložil vidličku a sústredene na mňa pozrel.

„Netešíš sa?" opýtala som sa opatrne. „Vždy si to tak chcel. Konečne bude tvoja. Určite za tebou čo najskôr príde a budete šťastní, vy traja," usmiala som sa na neho.
„Budeme spolu. My traja," zopakoval zasnene a celý sa rozžiaril.

Tak veľmi ju miloval.
„Tým pádom je tu ďalšia vec... My dvaja..." pripomenula som mu.
„Lisa, ja..." začal koktať.
„Ja viem, Nate. Miluješ ju, vždy si ju miloval. Ja som bola len cena útechy. Som si toho vedomá," povedala som.

Aj keď mi s ním bolo dobre a možno by som si s ním dokázala predstaviť aj celý svoj život, vždy som vedela, že z toho nič nebude, pretože chcel jedine ju. Klamala by som, ak by som povedala, že mi to nebolo ľúto. No vedela som, čo bude lepšie. Stiahnuť sa a nechať ich.
„Asi by sme sa mali rozlúčiť," navrhol.

Súhlasila som s ním. Po jedle sme si obaja vliezli do vane s kopou vody a peny. Ležali sme v nej a len tak sme odpočívali.
„Vyzeráš smutne," povedal po chvíľke.
„Pozri, samozrejme, že mi budeš chýbať, ale je to takto lepšie."
„Som rád, že to chápeš," prikývol. „Aj ty mi budeš chýbať," priznal nakoniec.
„Nebude ti mať kto upratovať, variť..." začala som vymenovávať. „Vážne, ja tomu rozumiem. Vždy som vám držala palce. Len mám skôr strach, aby sa to nejako neprevalilo. Nici by to nezvládla."
„Nikto sa to nesmie dozvedieť," súhlasne prikývol. „Fajn... teraz by som si dal niečo dobré... studené..." zamyslel sa Nate a vyliezol z vane.

Omotal si okolo pása uterák a druhý podal mne.
„Tak fajn... Idem pohľadať zmrzlinu," ponúkla som sa.

Zabalila som sa do uteráka a šla som do kuchyne. Začala som sa prehrabovať v chladničke, až som nakoniec našla čokoládovú mňamku.
„Zlato, našla som tú zmrzlinu," zakričala som za ním a šla som k nemu.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!