Lisa

Sedela som na chodbe v nemocnici a premýšľala som, ako to všetko pôjde ďalej. Jedno bolo isté- Nicole sa vráti späť ku mne a budem na ňu dohliadať, aby sa jej znovu niečo neprihodilo. Otázkou bolo, čo bude so mnou. Joseph ma zrejme nechcel ani vidieť a ja jeho tiež nie. Ak by mi bol povedal pravdu, mohlo byť všetko inak. Zniesla som toho veľa, no klamstvá som neznášala. Vytiahla som z kabelky mobil a zavolala som Julie. O dve hodiny som už parkovala pred štúdiom, kde ma mala čakať aj s ostatnými potrebnými ľuďmi. Vystúpila som z auta a kráčala som do zasadačky, kde už všetci čakali. Hneď na začiatok ma prebodla pohľadom. Iné som ani nečakala.
„Áno, Julie. Je to moje definitívne rozhodnutie. Končím tu," zopakovala som už asi po desiatykrát.
„Lisa, rozmysli si to. Nemôžeš skončiť len tak z ničoho nič," dohovárala mi.
„Rozhodla som sa. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť a som ti za túto príležitosť vďačná, no potrebujem sa pohnúť ďalej. Zažila som tu niekoľko pekných momentov a spoznala som zopár milých ľudí, ale musím ísť ďalej. Tento krát sama," odôvodnila som jej.

Svoju budúcnosť som tam už viac nevidela. Už ma tam nečakalo nič, kvôli čomu by som tam mala dôvod chodiť.
„Je ti jasné, že musíme pretočiť nejaké scény a všetko prerobiť," nahnevane na mňa pozrela.
„Nie, Julie. To nie. Nechcem, aby o tom niekto vedel dokedy sa neodvysiela posledná epizóda. Prosím," zaprosila som.

Nechcela som, aby to ostatní vedeli. Nebola nadšená, no nakoniec som ju uprosila a tak sme sa aj hneď pustili do točenia mojej pravej poslednej scény. Skončila som v rukách lovcov upírov. Môj osud zostal otvorený. Julie si myslela, že to tak bude najlepšie, keby som si to náhodou rozmyslela a chcela by som sa vrátiť, no nepredpokladala som to. Zostávali ešte posledné akcie v Európe a moje spojenie s Denníkmi sa malo pretrhnúť. Trvalo ešte pár dní, čo som bola doma sama. Nicole prepustili až po pár dňoch, čomu som sa nesmierne tešila. Dokonca som jej tajne organizovala privítaciu oslavu, čo bolo na mňa až príliš nezvyčajné. Vlastne sme to celé organizovali s Natom a Candice. Josepha som od tej hádky v nemocnici ani nevidela. Bolo mi ťažko, ale bolo to tak lepšie. Sústredila som sa na tú oslavu. Pomaly sme všetko dávali dokopy, čakali sme už len na vhodnú príležitosť všetko uskutočniť. Celkom mi bodlo, že sa Nici rozhodla pre prechádzku po meste. Ihneď som písala Natovi a Candice, aby dorazili. Candice bola u mňa do pol hodiny aj s veľkým transparentom, na ktorom stálo: „Gratulujeme k bábätku!"
„Takže priniesla som niečo na pitie, na jedenie aj nejakú hudbu a ďalšie ozdoby," oznamovala mi ukazujúc na tašky, ktoré mala v kufri auta.

Rýchlo sme to všetko ponosili do domu a začali všetko pripravovať. To už nám pomáhal aj Nate. Videla som na ňom, že je mu ľúto, že už si nie sú s Nicole takí blízki ako predtým. Nevedela som, prečo ho nevzala naspäť. Boli spolu takí zlatí a navyše to dieťa... Strašne som im držala palce. Aspoň jedna z nás si zaslúžila šťastie.
„Takže už som volala Ianovi, Paulovi, Nine, Kat, Stevenovi, Danielovi, Josephovi..." vymenúvala Candice, no skočila som jej do reči.
„Josephovi?"
„No áno," prikývla. „Je s tým nejaký problém?" zvláštne na mňa pozrela.

Pokrútila som hlavou a radšej som šla odniesť ďalšie balóniky do obývačky. Nechcela som sa s ním stretnúť, aj keď som po tom vlastne túžila. Vonku sa začínalo stmievať a to k nám začínali prichádzať prví hostia. Celý čas som sa zdržiavala bokom a všemožne som sa vyhýbala Josephovi. Čakala som len na Nici. Nakoniec som uvidela svetlá pred domom a ona vystúpila z auta, ktoré odišlo.
„Už je tu!" zakričala som im.

Niekto zhasol svetlo v kuchyni a všetci sa presunuli rýchlo do obývačky. Pridala som sa k nim aj ja. Odomkla si a o chvíľku prešla do obývačky. Zažala som svetlo a všetci zborovo zakričali: „Prekvapenie!"
Bola v šoku. Ale bolo na nej vidieť, že ju to potešilo. Z očí jej vyhŕklo zopár sĺz, dúfala som, že to boli slzy šťastia. Podišla som k nej a pevne som ju objala.
„Zlato, no tak, neplač. To je to až také hrozné?" spýtala som sa jej.
„Je to krásne. Ďakujem ti," usmiala sa cez slzy a stisla ma ešte pevnejšie.
„Všetci ťa máme strašne radi, Nici. Vieš, že si ako moja sestra a toto je to najkrajšie, čo sa môže žene stať. Som rada, že si v poriadku a že ťa mám späť. Nikdy pre mňa nebudeš príťažou. Vždy ťa budem mať zo všetkých ľudí na svete najradšej a nedovolím, aby si sa ty a malá mala zle. Som tu pre teba."
„A ja som tu vždy pre teba," dodala.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!