19. kapitola

42 4 0

Lisa

Dni bežali neuveriteľnou rýchlosťou. V práci sme práve točili posledný deň úplne finálne zábery série. Na jednej strane som sa tešila, že budem mať aspoň istú časť z toho všetkého za sebou, no na druhej to znamenalo, že sa vrátim domov. Domov mi chýbal. Chýbala mi mama, otec, celé Miláno, no keď sa vrátim domov, bude to bez Nici a Josepha. Toho som sa bála najviac. Každý deň som čakala, že sa mi Nicole ozve, no stále nič. Odídem z Ameriky, navštívim zopár posledných miest v Európe, v ktorých sme mali akcie a potom budem zopár týždňov sama, pripravovať sa na ďalšiu sériu.
„Lisa, si na rade," okríkla ma Julie.

Vstala som zo svojej stoličky a šla som natočiť úplne posledný záber série, ktorý netrval až tak dlho. O pár minút som bola hotová a mohlo sa oslavovať. Julie nám nechala priniesť šampanské, takže sme si všetci pripili na krásny záver série.
„Zídeme sa tu takto presne o dva mesiace," povedala nám. „A aby toho nebolo málo, dnešná oslava bude pokračovať v našom obľúbenom bare. Včera som bola všetko zajednať."
„Oslava?" zhrozene som zakvílila.

To nebolo nič pre mňa.
„Povinná oslava, aby som bola presnejšia, zlatko," dodala ostro pozerajúc priamo na mňa.
„Prídem po teba?" spýtal sa ma Joseph a odtiahol ma kúsok bokom od ostatných.
„Pôjdem radšej svojim autom. Aspoň sa budem mať na čo vyhovoriť, aby do mňa neliali alkohol. Naposledy som to trochu prehnala..."
„Na to si veľmi dobre pamätám," zasmial sa.
„Nesmej sa mi," štuchla som ho do ramena.

Prestal sa smiať, už sa len usmieval.
„Si v poriadku?" opýtala som sa ho ustarostene.

Posledných pár dní bol zvláštny. Neustále som sa ho pýtala, či sa niečo nedeje, no vždy sa na niečo vyhovoril alebo to jednoducho zahovoril. Mala som pocit, ako by mi niečo tajil, no chcela som mu veriť.
„Som. Večer ti niečo poviem, dobre?"
„Čo?" spýtala som sa nedočkavo.

Prekvapenia moc pre mňa neboli.
„To je prekvapenie. Dúfam, že ťa to poteší. Úprimne, som zvedavý na tvoju reakciu. Veľa to pre mňa znamená."
„Naháňaš mi strach."
„Neboj sa. Nie je to nič hrozné. Poteší ťa to."
S tými slovami ma nechal odísť domov, aby som sa šla pripraviť na tú úžasnú párty. Aspoňže tam bude on, keď už nič iné. Prišla som domov, osprchovala som sa, umyla som s vlasy, niečo som zjedla a nakoniec som sa postavila pred skriňu, aby som si vybrala čo si dám na seba. V tej chvíli by sa mi po boku zišla Nicole, ktorá by mi poradila. Alebo aspoň Philipp. Ten by hneď vedel, čo si mám s čím nakombinovať a ak by som si naozaj nemala čo dať, dal by mi nejaký z jeho najnovších modelov. Nakoniec som sa rozhodla pre krátke bledé šaty s krémovým sakom, pretože vonku bývalo po večeroch chladno. Narýchlo som si dorobila make-up, vzala som si kabelku a šla som sa obuť. Práve som si brala kľúče od auta, keď sa vo dverách ozvalo štrkotanie kľúčov. Dvere sa otvorili a predo mnou sa objavil ako vždy dokonale vyzerajúci Joseph.
„Nevravela som ti náhodou, že pre mňa nemusíš chodiť?" opýtala som sa ho.
„Vravela. Preto som po teba neprišiel. Ty odvezieš mňa. Som tu peši," vysvetlil mi.
„Ty si blázon. Tak teda poďme," povedala som a potiahla som ho za ruku von, no zastavil ma a otočil ma k nemu.

Skĺzol mi rukami na boky a pritiahol si ma tesne k sebe. Zmätene som mu pozrela do očí.
„Si krásna," povedal a pohľadom mi prešiel na pery.

Vedela som, že ma chce pobozkať. Aj ja som to chcela, no stále niečo vo mne mi vravelo, že to nie je správne, že to nemám robiť.
„Toto nesmieme," šepla som takmer nečujne.
„Smieme. Už áno," vydýchol a spojil naše pery.

Nechcela som ich oddeliť, no potrebovala som sa nadýchnuť.

„Neskôr ti to vysvetlím," usmial sa a vzal ma za ruku.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!