Lisa

So slzami v tvári som sledovala svoju kamarátku, ako odchádza v taxíku preč, ako ma necháva samu napospas všetkému, čoho som sa kedy obávala. Nicole odišla a jej návrat bol v nedohľadne. Sadla som si na zem, oprela som sa o stenu a premýšľala som, čo bude ďalej. Bála som sa toho ticha a samoty v dome, bála som sa samej seba. Nedokázala som sa ovládať a Nicole bola práve tá, ktorá mi s tým všetkým pomáhala. Teraz však potrebovala ísť vlastnou cestou.
„Hej, Lisa, čo je?" započula som Nata, ktorý sa pri mne zastavil.

Nedokázala som sa mu viac pozrieť do očí. Musela som mu klamať o tom dieťati a teraz, keď Nicole odišla, bolo to ešte horšie.
„To ti tu nechala Nicole. Ja musím ísť. Potrebujem byť sama," prehltla som slzy. Postavila som sa na nohy a bezmyšlienkovite som šla k svojmu autu. Nasadla som a dlho do noci som sa vozila po meste. Kým som prišla domov, spustil sa hustý dážď. Zaparkovala som pred domom a vošla som dnu. Hodila som kabelku na vešiak a prešla som do obývačky. Do prehrávača som hodila CD s Verdiho Rekviem a poriadne som pridala na hlasitosti, aby zvuk prehlušil aj bubnujúce kvapky z vonku. Nastavila som opakovanie a prešla som na opačný koniec izby. Otvorila som dvere na balkóne, ktorý smeroval do záhrady, vzala som si stoličku a sadla som si. Môj pohľad padol na hojdačku, na ktorej sme s Nicole ešte pred pár dňami jedli zmrzlinu a smiali sme sa jedna tej druhej, keď sa nám na tričku objavil farebný zmrzlinový fľak. Nedokážem odhadnúť, ako dlho som tam tak sedela. Počula som, ako na mňa niekto volá menom a nakoniec Rekviem utíchlo, no nevenovala som tomu pozornosť. V hlave mi stále zneli tóny mojej najobľúbenejšej časti s názvom Dies Irae.
„Lisa, zbláznila si sa!?" znovu sa ozval hlas osoby.

Podišiel ku mne a prezrel si ma zblízka. Okamžite ma vzal do svojej náruče a vyniesol ma hore do mojej izby, do kúpeľne.
„Si celá premočená a studená ako mŕtvola. Preboha, načo si myslela?" karhal ma Joseph.

Zvláštne bolo, že ja som žiaden chlad ani vlhko nepociťovala. Akosi mi to bolo jedno. Napustil do vane horúcu vodu a začal zo mňa vyzliekať do nitky premočené oblečenie. O chvíľku som pred nám zostala stáť úplne nahá. Vzal ma na ruky a vložil ma do horúcej vody. Pokožka ma pálila, no nakoniec si na teplotu vody privykla. Až vtedy som si uvedomila, že som to asi vážne prehnala.
„Čo tu robíš?" opýtala som sa zastretým hlasom.
„Mám kľúče od Nicole. Potreboval som sa pozrieť, či si v poriadku. A ako som predpokladal..."
„Som v poriadku," skočila som mu do reči.
„Nie, nie si! Veď si mohla zomrieť na podchladenie!" zvýšil hlas.

Mlčala som. Nemala som mu na to čo povedať. Vlastne mal pravdu, no nemohla som to priznať nahlas.

„Idem ti po nejaké suché oblečenie," povedal a prešiel cez dvere kúpeľne.

Oprela som si hlavu o okraj vane, nabrala som do pľúc vzduch a pomaly som sa zosunula dolu, pod hladinu vody. Na chvíľku som úplne vypla. Vodu som vždy milovala. Vodu a plávanie. Už od malička som sa doma kúpavala v malom nafukovacom bazéne. Aj s Larou. Zrazu som sa ocitla znovu nad hladinou, pretože ma kohosi ruky ťahali hore.
„Čo zasa blázniš!? To ťa nemôžem nechať ani päť minút bez dozoru? Prečo mi to robíš?" spýtal sa žalostne.
„Keď som bola malá, tak sme sa vždy bláznili v bazéniku s Larou. Pár rokov som chodila na plavecký krúžok. Spolu s Nicole sme tiež veľa plávali. Milovali sme more. Rady sme sa potápali. Môj osobný rekord je 8 a pol minúty," usmiala som sa.
„Ty si sa nechcela..."
„Nie," pokrútila som rázne hlavou.

Až potom som si uvedomila, ako to asi všetko vyzeralo. „Prepáč," ospravedlnila som sa mu. Vyzeral vystrašene.
„Ach, Lisa... Čo len s tebou urobím?" vzdychol si.
„Prepáč, ja sa polepším," šepla som.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!