Epilogue

12.1K 775 243

O 3 roky a 9 mesiacov neskôr

Drahá Tara

Už je to tak dlho, čo sme sa naposledy videli. Viac ako tri roky si píšem denník, lebo inak by som sa isto zbláznil. Práve píšem poslednú stranu. Viem, že sa to volá denník ale poznáš ma, nebudem sa niečomu takému venovať každý deň. Takáto komunikácia je vcelku zvláštna, no mám tak pocit, že sa s tebou rozprávam. Síce mi neodpovedáš, ale predstavujem si, že to čítaš a to ako sa pri tom tváriš.

Nemôžem uveriť, že je to už viac ako tri roky a ja stále žijem. Naozaj žijem a dýcham a stále ťa ľúbim. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi. A taktiež mi chýbaš. Za celé tri roky...vlastne už takmer štyri som nestretol nikoho ako si ty. Vedel som, že si jediná na svete svojho druhu. Žiadna mi nie je dosť dobrá- v tomto som sa nezmenil. Škoda len, že som na to prišiel až keď si ma opustila. Nehnevám sa. Najprv som sa hneval a trpel. Preklínal všetko na svete ale prežil som. Tvoja strata bolela tak veľmi, že na to nedokážem ani len nájsť prirovnanie a to je už čo povedať, keďže ja som v prirovnávaní expert.

Tvoj odchod mi dal iný pohľad na svet. Som iný a keby si toto čítala videla by si to z štýlu môjho písania. V tomto denníku je moja zmena. Je tu zaznamenaná a keby si ho čítala videla by si ju.

Vieš uvedomil som si ako veľmi obmedzený človek som bol. Obmedzený časom a názormi ostatných, obmedzený prácou. Obzvlášť prácou. Kiežby sme sa stretli až teraz, aby si ma videla nie ako toho grázla predtým, ale ako slobodného človeka, ktorým som teraz. Iste by som sa ti páčil viac, pretože teraz sa páčim viacero ľuďom. Ľuďom, ktorý ma predtým nemali radi. Bola by si prekvapená ako sa všetko zmenilo.

PS: Milujem ťa

Harry

,,Harold mohol by si tú hnedú vec konečne odložiť a venovať sa mne?" opýta sa ma môj spoločník a ja k nemu okamžite vzhliadnem. Díva sa na mňa zamračene pričom si upíja so svojej kávy.

,,Nešli sme sem preto, aby si bol vkuse nalepený na tej škaredej knihe."

,,Škaredej?" nadvihnem obočie.

,,Áno. Prepáč ale kožený obal nie je nič moc. Visia z toho samé šnúrky a neviem čo za blbosti," hodnotí vzhľad môjho denníka ďalej.

,,Je to štýl Liam. Pochop to konečne," poviem mierne naštvane, no denník zatvorím, pretože som ho už aj tak dopísal. Keby mi niekto povedal pred troma rokmi, že raz budem s Liam Paynom sedieť na káve vo Florencii v Toskánsku neveril by som mu. Za necelé štyri roky sa toho stalo naozaj veľa. Jedna z vecí je moje úplne nečakané priateľstvo s kapitánom futbalového mužstva, reprezentujúci štát New York Liamom Paynom. Je to posledný človek, ktorého by som tipoval, že mi z ťažkých časov pomôže. Toľkokrát som chcel skočiť. Už nešlo len o to, že som stratil Taru. Ja som bol sám. Úplne sám. Odišla ona ale bolo to akoby odišli všetci. V ten deň malo byť naše výročie a ja som to s nervami nevydržal. Už mi poriadne ani nezaberal ten prekliaty čaj, pretože som to s dávkami niekedy až priveľmi preháňal. Bolesť mi to uhasínalo na čoraz užšiu dobu. Vždy som sa cítil ako zdrogovaný. Iba som ležal a díval sa do stropu.

V ten deň som sa však opil- samozrejme ako inak a opitý som šoféroval k Brooklynskému mostu. Neviem čo som si myslel? Toľkokrát som sa pokúšal zabiť, no zistil som, že v tom taký neschopný ako vo vzťahoch. Nedokázal som. Liam tvrdí, že to bolo tým, že som sa mal príliš rád na to, aby som sa dokázal zabiť. Ten posledný pokus som sa však rozhodol urobiť, keď nebudem pri zmysloch. Takže som sa ožral a šiel si skočiť. Náhodne tadiaľ prechádzal Liam a v podstate ma zachránil. Odôvodnil to tak, že by nikdy nikomu nedovolil sa zabiť hoc ho mohol neznášať akokoľvek.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now