Moje očné viečka boli čoraz ťažšie. Pár krát som nimi zaklipkala, únava ma premohla. Oči sa mi zavreli a ja som upadla do tvrdého spánku.

Nobody POV's:

Zatiaľ, čo ona sladko spala na nepohodlnom gauči, on jej hľadel na jej tvár. Jeho priami pohľad na ňu vyzeral nekompromisne. Nebol v ňom žiaden náznak citu, bola tam iba sebeckosť.

Jej krehké telo sa pokrútilo na gauči. Pozrel sa na ňu a napokon zmizol.

Zvuk jej telefónu ju prebudil. Prebudila ju správa od neho. Od neznámeho.

Keira POV's:

Neznáme: Tak čo cukríček, ako sa ti spalo?

Ja: Prečo to robíš?

Neznáme: Zlatko, už som ti to predsa hovoril.

Ja: Ale...

Neznáme: Pšt, zlato

Ja: Nechaj ma, prosím

Neznáme: Ak dostanem to, čo chcem, dám ti pokoj ;)

Ja: Povedz mi tvoje meno, chcem ho vedieť.

Neznáme: Povedal som čoskoro, Keira!

Ja: Do čerta, tak mi ho už konečne povedz! Nechcem si písať s neznámym.

Neznáme: Poviem ti iba to, že ma poznáš ;) Všetci ma poznajú, mačiatko.

Ignorovala som správu, ktorá mi od neho prišla a telefón položila na pôvodné miesto.

Zodvihla som sa zo sedačky a malými krôčikmi prešla do kuchyne.

Teplou vodou som si zaliala čaj v šálke a vrátila sa späť do obývačky, na ten nepohodlný gauč.

Čaj som držala v rukách a pomaly si z neho odpíjala.

Telefón, ktorý zapípal, narušil moju kľudnú atmosféru.

Neznáme: Zlatko, ja tu nevediem monológ!

Odignorovala som to. Znova.

Sedela som už s vychladnutým čajom v ruke a pozerala na bielu stenu, po ktorej práve liezol malý čierny pavúk.

Srkla som si posledný dúšok z čaju a prázdny pohár položila na stolík pred sebou.

Unavene som sa zrútila na gauč medzi mäkké vankúše a čakala na príchod mojej sestry.

Neznáme: Neignoruj moju snahu o teba, babe!

Ja: Prosím, prestaň aspoň na chvíľku!

Neznáme: Oh kráska, nedá sa nepodľahnúť tvojím úžasným krivkám, plným perám, pevnému zadku a prsiami pre mňa stvorené.

Ja: Počkať! Čože?!

Bola som znechutená po tom, ako som zobrala telefón do ruky, len pre to, aby som si prečítala ďalšiu správu od neho.

Neznáme: Pššt! Už čoskoro miláčik.

Ja: Ty ma sleduješ?!

Neodpísal.

Postavila som sa na moje roztrasené nohy a podišla k veľkému balkónovému oknu.

Listy padali zo stromov, čo nahodilo tú úžasnú jesennú atmosféru.

Slnko pomaličky zapadalo za oblaky a na oblohe sa objavil mesiac. Mesiac, ktorý mi svietil rovno do tváre.

Okno sa zarosilo. Pred mojou tvárou sa objavili ruky, ktoré sa pomaly spúšťali po okne dole.

XXX

Ahojte kočený <3

Whoop whoop, konečne sa Nikolka rozhodla pridať čásť, ktorá je mimochodom zase krátka, ale ja som na prášky :/ Zomieram :/ Nemám žiadne nápady doprdele :/ :D

Zhoršila som sa, zabite ma. Som hrozná, neviem písať a nemám nápady no čo viac si priať :D Idem sa snažiť pozor na mňa! :DD

Ja len dúfam, hrozne veľmi dúfam, že sa vám toto blato páčilo a nezabijete ma za túto sračku :))

Úprimné komenty ma potešia, môže byť kritika, hocičo, len niečo napíšte, pretože moja motivácia potom mizne, keď vidím, že to nikto nečíta :// Nechcem vás nútiť, takže to tak prosím neberte ju? :D

-I love you to the moon and back





Unknown » j.m.Read this story for FREE!