Harry...


"Ja...ja ťa milujem."

Povedal som jej to. Musela to vedieť. Musela vedieť ako mi na nej záleží. Povedal som vetu ktorú som hovoril množstvu žien. Ale u žiadnej tá veta nedávala taký význam. Žiadna nebola ako ona. „Harry myslíš to vážne? Však to nie je ďalšia hra?" Nikdy to nebola hra! „Nie naozaj ťa milujem a budem ti to opakovať do nekonečna. Milujem ťa Rebeka!" Pousmiala sa, ale nebola to moja Rebeka. Mňa pustili domov len mi dali pár liekov a ešte raz ma vyšetrili, ale Rebeka tam ešte musela ostať. Išiel som len domov po jej veci a kúpiť nové auto. Vedel som, že auto nebude problém ale šťastie nám nekúpim. Zobral som jej tepláky a moje tričko. Bundu mala v nemocnici.

Otvoril som dvere na jej izbe, konečne sa úprimne usmiala. „Môžem ísť domov." Zašepkala a posadila sa. Dala si sprchu a obliekla sa. Museli sme ešte vypísať papiere a vybrať pár liekov ale inak bola úplne v poriadku. Aj jej ruka už mala normálnu farbu, môže ju ešte trochu pobolievať ale inak sme obidvaja v poriadku.

Mohli sme byť traja...


Rebeka...

Povedal mi, že ma miluje. No myslím si, že je to len ako útecha aby som sa nezložila kvôli strate... anjelika. Musela som zadržať slzy a snažiť sa pokojne dýchať. Vošli sme do toho obrovského domu a ja som sa zrazu cítila lepšie. Malo sa to stať. Mali sme o to malé prísť.

„Rebeka potrebujem ti niečo povedať." Prehovoril Harry trochu previnilým hlasom. „Stalo sa niečo?" Sadol si na koberec predo mňa a ruky mi chytil do tých svojich. „To Dominik sa nám vopchal do cesty." Dopovedal to a ja som cítila ako mi slzy stekajú po lícach. „Zaplatí za to!" Pousmial sa a pritiahol si ma k sebe. Chcel ma jemne pobozkať no ja som ho stiahla na seba. „OUU Rebeka pomaly!" Pozrel na mňa ako na najpríťažlivejšiu vec na svete. Pomaly mi stiahol tričko a nohavice. Jeho tepláky už boli dole a ja som mu zobliekla tričko. Ostali sme len v spodnom prádle. Zobral ma na ruky a zaviedol zrejme do spálne. Do jednej zo sto v tomto dome, pomyslela som si. Položil ma na posteľ a jemne prechádzal zubami po mojom krku.

Obrátila som ho a jazykom prechádzala po jeho krku až k svalom na bruchu. Povzbudzovali ma jeho vzdychy. Prstami som obkreslila tehličky na bruchu a jemne sa dotkla jeho kamaráta v boxerkách. Prevrátil sa nado mňa a rozopol mi podprsenku. Jemne mi prstom prešiel po chrbtici a ja som sa ohla. Zvliekol mi aj nohavičky. Keď som sa na neho pozrela nemal už a sebe boxerky. Pobozkal ma a sklonil sa nado mňa. Rukou mi pomaly odtiahol stehná od seba, keď som ho zastavila. „Harry ja... musíš byť..." Nevedela som ako mu to mám povedať.

„Budem jemný Rebeka." Po tejto vete by som s ním skočila aj do najhlbšej priepasti na zemi. Pobozkal ma na čelo a..... Spaľoval ma oheň ako ešte nikdy. Vedela som, že na to zlo som už dávno zabudla. Po tom všetkom, tu bolo aspoň niečo dobré. Položila som hlavu na Harryho hruď. Nie je nič krajšie než počuť byť jeho srdce. „Rebeka chceš ešte bábo?" Toto zabolelo! Ale ďakujem mu, že sa to opýtal.

„Samozrejme, že áno. Aj hneď, menej by bolo to..." Nedokážem to povedať. Tak neskutočne to bolí. Bolí ako keby vám lámali kosti ale nikto to nevidel. „Tak fajn, snažíme sa o bábo." Pousmiala som sa a vedela som, že raz s ním chcem mať malého drobca. Zaspala som v jeho náručia a vedela, že všetko bude už len dobre.

Všetko dobré....




Ďakujem za hlasy a naozaj za všetko, ste best <3

vote&comm

xoxo Mariane


Show me who I amRead this story for FREE!