Stojím uprostred neznámej lúky a pozorujem okolie. Predo mnou sa týči obrovský hrad a okolo neho pobehujú stráže. Brána je otvorená a ja môžem vidieť mihajúce sa postavy robotníkov, predavačov alebo bežiacich detí. Vchádzam do zámku. Je to tu ako vo sne...aha toto je sen,no nevadí. Dvere do každej komnaty okupujú jeden alebo dvaja vojaci. Steny sú plné obrazov predchádzajúcich panovníkov alebo princezien a princov. Je divné že sa len tak prechádzam po neznámom zámku a nikto si ma ani len nevšimne. Zastanem pred jednou komnatou, ktorá má pozlátené dvere a lemujú ich prekrásne ornamenty. Pomaly vchádzam dnu a čo vidím mi zoberie dych. V posteli spí chlapec, asi 18-ročný. Je prekrásny. Krátke havranie vlasy mu padajú do tváre a usmieva sa. Och! Ten nádherný úsmev, ktorý mu zdobí tvár! Zrejme vycítil moju prítomnosť, pretože sa prudko nadýchol a otvoril oči. Jeho oči boli ako azúrovo modré more. Pozeral na mňa ako na ducha. V tom sa nadýchol že niečo povie no zrazu.....

"Crrrn! Crrrn! Crrrn!" Argh! Ako ja neznášam budíky.

Asi po desiatich minútach som sa ako tak vysúkala z postele a navliekla som na seba voľné červené tričko s rukávom po lakte a s nápisom ,,I'm not perfect, I'm just me!"a bledomodré džínsy. Zašla som do kúpelne, vykonala som rannú hygienu a na oči som si dala čiernu linku so špirálou, jemný make-up a slaboružový lesk na pery. Keď som bola hotová, zišla som do kuchyne, zjedla som za misku cereálii a šla som do obývačky.

"Otec dnes máme o tretej triednickú a doma budem okolo štvrtej." Oznámila som mu a rýchlo sa bežala chystať do školy.

"Neopováž sa meškať!" Stihol zakričať ešte pred tým ako som zabuchla dvere.

Cesta do školy mi trvala asi 15 minút a celý čas som rozmýšľala o tom čudnom sne. Bol taký skutočný, až sa mi nechce veriť že to bol sen. Ten hrad sa mi zdal taký povedomý, ale viem že som tam nikdy nebola. Aj ten chlapec sa mi zdal dáky povedomý, ale neviem prečo. Asi sa mi to fakt len zdá. Ale čo ak...."Ahooooj." Z môjho rozjímania ma vytrhol hlas mojich najlepších priateľov.

"Ahojte," usmiala som sa na nich.

"Čakáme ťa tu už 10 minút. Neverila by si čo sme videli!" A tak mi Kate začala rozprávať o novom prírastku tých Populárnych, no ja som ju samozrejme nepočúvala a ďalej som rozmýšľala nad mojím snom až kým Kate neprehovorila "Luna! Ty ma vôbec nepočúvaš!"

"Prepáč, len som sa zamyslela. Dnes sa mi sníval čudný sen." A tak som im ho celý pre rozprávala. Zrejme obaja rozmýšľali, čo by mohol ten sen znamenať.

"Luna si si istá že si tam už niekedy nebola?" Opýtal sa ma Xander.

"Áno, som si istá že som tam v živote nebola! Možno to bola len náhoda." Usmiala som pri pohľade na nich. Obaja ponorení vo vlastných myšlienkach.

"Fajn asi by sme mali ísť na hodinu, lebo ak ten test z matiky nenapíšeme, máme po chlebe!"Vytrhla som ich z myšlienok.

"Hej." "Asi máš pravdu."

A tak sme sa vybrali do učebne matiky. Dnes píšeme štvrťročnú písomku a keby som ju nenapísala aspoň na dvojku otec by ma zmlátil ako hada.

----------------------------------

Práve teraz sme na obede. Kate a Xander mi rozprávajú čo mali v písomke zle. Ja som ju našťastie vedela a dúfam že to bude jednotka.

"Pozrime sa 3 idioti z partie na obzore!" Ako to dopovedala pozrela som sa na 3 prichádzajúce postavy k nášmu stolu.

"Som si istá, že títo bifľoši nám pomôžu." Doľahol k nám hlas jednej z partie Populárnych, Evelyn. Evelyn je asi o rok staršia ako ja, má blond vlasy, orieškovo hnedé oči a na tvári kilo make-upu.

"Čaute decká, ja a moje kamarátky by sme potrebovali jeden projekt z dejín, no dnes nemáme čas. Mohli by ste nám jeden spraviť? Dostanete za to zaplatené."Sladko sa na nás usmiala, no ja sa využívať nenechám!

"Nie!"

"Ako sa opovažuješ odporovať mi ty jedno všivavé decko bez matky!"

"Moju matku si do huby láskavo neber! Ona sa o mňa aspoň zaujímala, no tvoji fotrovci ťa majú na háku! Každé ráno ti do ruky strčia stovku a ďalej sa o teba nezaujímajú! Tak sa už nad sebou konečne zamysli a uvedom si, že tieto tvoje riťolezky sa o teba budu zaujímať len ak budeš mať stovku vo vrecku!"To už som vrieskala na celú jedáleň. Všetci nás napäto sledovali a nenechali si ujsť jediné slovo.

"Trhni si ty všivavé decko!"

"Maj sa štetka!"

Bodaj by sa ti ten podpätok zlomil a ty by si sa pred všetkými strepala a spravila so seba úplnú kravu..pomyslela som si, no to som nevedela, že sa to naozaj stane. Ona sa fakt strepala! A vyliala na seba celý dnešný obed!!! Ha! Tu to máš štetka! Fíííha moje podvedomie so mnou prvý raz súhlasí! Evelyn sa rýchlo zdvihla a utekala preč z jedálne. Len čo vystčila päty z jedálne, celou miestnosťou sa ozýval smiech škodoradostných tínedžerov.




Moon girlRead this story for FREE!