Chapter 101

7.5K 515 89

H A R R Y

O tri týždne

,,Máte tridsať nových odkazov," ozve sa hlas v mojom telefóne. Následne započujem pípnutie.

,,Harry? Tu je tvoja mama! Neviem čo robíš ale ihneď prestaň a vráť sa domov. Ja a tvoj otec sa s tebou potrebujeme porozprávať."

,,Harry? To som zase ja, tvoja matka. Nech si kdekoľvek ihneď sa vráť. Nie je to sranda!"

,,Harry? Tu je tvoj otec...teda...David...chápem, že si nahnevaný, ale keď ujdeš nič sa tým nevyrieši. O firmu sa postarám kým budeš mimo avšak bol by som pokojnejší, keby si sa vrátil. Máme o teba strach. Tvoja mama je na tom zle.."

,,Braček nech si kdekoľvek chcem, aby si vedel, že som ťa vždy zbožňovala. Naozaj. Aj cez to, čo si spôsobil Tare. Mám ťa stále rovnako rada a vôbec nezáleží na tom, či si môj vlastný, alebo nevlastný brat. Mám ťa veľmi rada. Netušila som, že si až takto zle cítil celé tie roky. Som na matku veľmi naštvaná aj na otca. Prosím ťa ozvi sa mi, pretože s tebou nutne potrebujem hovoriť a chýbaš mi. Vráť sa...."

,,Harry ako tvoj psychológ ti odporúčam, aby si sa okamžite vrátil. Tvoji rodičia mi všetko povedali a potrebujem sa s tebou o tom porozprávať. Hlavne ber antidepresíva pokiaľ si si ich nezabudol doma. Tvoja matka sa mi zrútila v ordinácií. Útekom sa nič nevyrieši Harry."

,,Harry tu je znovu tvoja mama. Cítim sa hrozne. Vôbec nie som dobrá matka. Mal si pravdu v tom čo si hovoril. Nič z toho si si nezaslúžil a nemohol si za nič z toho. Mala som traumu a bola som zaslepená nenávisťou...ani si nezaslúžim, aby si mi odpustil. Aspoň sa vráť. Bolí ma, že o tebe nič neviem a mám strach...."

,,Po dnešnom dni som sa na seba nemohla ani pozrieť do zrkadla Harry, pretože som zistila, že s tebou nemáme jedinú rodinnú fotku. Veľmi ma to mrzí. Spomenula som si, že si sa s nami vždy chcel odfotiť a ja som ti to nikdy nedovolila. Hnevám sa, neskutočne sa hnevám na samú seba a hanbím sa..."

,,Získala som tvoju maturitnú fotku. Nepýtaj sa ako ale získala som ju. Aj teraz sa na ňu dívam a neskutočne ľutujem, že sme v ten deň tam s tebou neboli. Vidím ti v očiach, že nie si šťastný. Prepáč..."

,,Harry tu je Tara...ja...vlastne ani neviem prečo ti nechávam odkaz. Môžeš mi prosím ťa zavolať a vysvetliť mi čo sa tu deje? Prečo si odišiel? Tvoji rodičia mi nechcú nič povedať ani Gemma. Všetci mlčia a ja mám toho po krk. Každopádne len, aby si vedel, našla som si byt takže sa od teba odsťahujem....premýšľam taktiež od výpovedi, pretože si nie som istá, či ťa chcem denne vídať v práci. Budem klamať, ak poviem, že ma ten pohľad nebolí. Ak mám na teba zabudnúť tak nechcem byť súčasťou tvojho sveta a tvojej firmy. Je možné, že sa odsťahujem z New Yorku úplne pokiaľ dám výpoveď stane sa tak určite. " Keď počujem tieto slová od Tary oči sa mi rozšíria. Chvíľu nemo hľadím na telefón. Ďalšie odkazy ma prestanú zaujímať a telefón zablokujem. Pohliadnem pred seba, aby som sa pozrel na tú veľkú budovu, ktorej hovorím moja firma. Je načase vyliezť z brlohu. Bol som v ňom na svoje pomery dosť dlho. Vystúpim z auta a zamknem ho. Dávam si načas a vôbec sa neponáhľam sa. Ochranka pred firmou ma normálne pozdraví, no neskrývajú prekvapenie.

Moje kroky sa ozývajú chodbou mojej firmy. Zamestnanci na mňa prekvapene hľadia, pretože ma tu evidentne nikto z nich nečakal. Nikomu som sa neozval keď som bol v Anglicku. Vrátil som sa včera, pretože som si uvedomil, že pred problémami by som nemal utekať. Tak či tak by som to raz musel riešiť. Avšak nikomu som nedal vedieť, že sa vrátim. Nemusím sa nikomu zodpovedať hoc mi matka vyzváňala ako blázon. Nerozumiem čo ju to teraz napadlo. Plánujem sa jej vyhýbať najdlhšie ako to pôjde. Je to síce jeden z problémov, ktorý by som mal riešiť ale kým to nebude nutné, tak to nechám tak. Ona na mňa doteraz kašľala, tak ja budem tiež.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now