Lisa

Bolo ťažké vstať zo zeme a ísť spať. Radšej som zostávala sedieť na podlahe chodby a pokračovala som v plači. Myslela som, že možno zmenou prostredia, spoznaním nových ľudí a položením sa do práce sa niečo zmení k lepšiemu, že sa možno zmením ja, no všetko bolo stále po starom, ba možno i o niečo horšie. Marco bol ranou pod pás. Ublížil nielen mne, ale aj Nicole, čo som si nedokázala odpustiť. Prišla za mnou len na moju prosbu a ja som ju nedokázala udržať v bezpečí. Bolo to neodpustiteľné. Krčila som sa v kúte a tisla som si k sebe Josephovu bundu. Voňala presne ako on. Možno som mu svojim správaním naznačila, nech ma nechá na pokoji, no uvedomila som si, že to bola obrovská chyba. Mala som pocit, akoby práve on bol mojim východiskom, svetlým bodom v mojej budúcnosti. Oči sa mi už pomaly zatvárali, no prebral ma telefonát. Na displeji svietilo meno mojej kamarátky, avšak volal mi Nate. Ubezpečil ma, že je Nici v poriadku a že sa ráno uvidíme na natáčaní. Pokiaľ sa s ním cítila v danej situácii dobre, nemohla som namietať. Nakoniec som sa predsa len zodvihla a prešla som aspoň do obývačky na sedačku. Niekedy nad ránom som nechcene zaspala.

Prebudilo ma až zvonenie budíka na mobile. Rýchlo som sa osprchovala, hodila som na seba bledé tričko s čiernym motýľom a kvietkami vpredu i vzadu, ktoré som dostala ako jedno z mnohých od Philippa, talianskeho návrhára i dobrého priateľa. Pridala som čierne legíny a čierne topánky s vysokým podpätkom, nasadila som si slnečné okuliare a mohla som vyraziť. Moc sa mi nechcelo, no potrebovala som zmiznúť niekam, kde bol väčší ruch. Vedela som, že tam budem aj tak len celý deň chodiť ako mŕtvola, ale sama som už zostávať doma nechcela. Bola som nesmierne rada, keď som pár minút po príchode uvidela aj Nici. Ihneď sme začali rozoberať, čo sa stalo. Ona si myslela, že zlyhala ona, ja zase, že som zlyhala ja. Dohodnúť sa bolo nemožné. Radšej som obrátila tému na ňu a princa, ktorý ju v noci uchýlil vo svojej pevnosti. Dlho nám však táto téma nevydržala, pretože ju obrátila proti mne.
„A čo ty a Joseph? Myslím, že ani ty jemu nie si ľahostajná," pousmiala sa.

Nebolo to práve to, o čom som sa chcela rozprávať.

„Ja a on. To je zložité," povedala som, pretože na viac som sa nezmohla.

„Čo je zložité?" ozvalo sa zrazu pri mne.

Joseph si naozaj vedel vybrať správny čas na príchod a aby toho nebolo málo, priviedol k nám aj Nathaniela. V prvom momente som bola rada, že ho vidím, no potom moje nadšenie opadlo.
„Všetko a nič," zamrmlala som.
„Práve sme sa s Lisou bavili, že v sobotu spravíme slávnostný obed. Obaja ste pozvaní," usmiala sa na nich Nicole.

Takmer som sa zadusila vlastným jazykom. Ona ma naozaj chcela zabiť. Kam ona len na tie nápady chodila?
„Oh, áno, jasné," pritakala som.

„To znie dobre," usmial sa Nate.

Jasne na ňom bolo vidno, že sa teší ako malý chlapec pod vianočným stromčekom, že bude zase chvíľu s Nicole.
„Nici dohodni to. Ja musím ísť," povedala som a rýchlo som sa pratala preč, pretože som asi pred desiatimi minútami mala byť u Julie v kancelárii.

Áno, utekala som k svojej tete. Vrchol zúfalosti.


Piatok bol v celku náročný. Celý rozvrh, ktorý sme mali na natáčanie pripravený sa musel meniť, pretože Joseph neprišiel do práce. Navyše ma prišli vypočúvať kvôli Marcovi, takže som bola na nejaký čas mimo aj ja. Po práci sme s Nici rýchlo skočili na nákupy, aby sme mohli zrealizovať jej plán s tým slávnostným obedom. Nebolo to zase až také hrozné, no pripraviť obed sa mi moc nechcelo. Hlavne som nevedela, čo pripravíme. V sobotu som vstávala naozaj skoro, aby som všetko postíhala. Ako predjedlo som zvolila naozaj veľmi rýchle bruschetty s prosciuttom, nasledovalo milánske rizoto, hovädzie dusené na červenom víne a ako dezert crostata, čiže múčnik s žĺtkovým krémom a kopou ovocia. Nici mi samozrejme vo všetkom pomáhala, dezert bol jej práca. Zazerala po mne, či mi náhodou nešibe, keď chystám 4 chody, ale nejako ma to chytilo. Aspoň som nemyslela na hovadiny. Keď bolo všetko hotové, stačilo upratať kuchyňu, v ktorej vznikol neporiadok, ktorý by sa dal prirovnať k neporiadku, ktorý zanechávajú malé deti v škôlke.
„Asi by som sa mala prezliecť," skonštatovala som, keď som si prezrela svoje kedysi biele tričko, na ktorom boli stopy od všetkého možného, čo som chytila do ruky.
„Asi aj ja," zasmiala sa Nicole, ktorá bola na tom nejako podobne.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!