Musel to byť Marco. Jedine on jej mohol poslať odkaz v taliančine s iniciálkou M. Ale ako sa dopekla dostal do Ameriky? Vôbec sa mi nepáčila narážka na jeho temnú stránku.
„Môžeš byť, prosím, konkrétnejšia?" začal zvyšovať hlas, no ja som ho už nejako moc nevnímala.

Otočila som sa a bežala som smerom, kadiaľ odišla Nicole.
„Musím ísť za ňou. Zostaň tu," zakričala som za ním a šla som ďalej.

Našla som ju na toaletách.
„Bol to Marco. Však to bol on?" potrebovala som potvrdiť svoje domnienky.

Odpoveďou mi boli vodopády sĺz a vzlyky.
„Lisa, on je niekde tu. Ja mám strach," plakala.

Podišla som k nej ešte bližšie a objala som ju.
„Neviem, ako to robí, že sa dostal až takto ďaleko, ale za toto zaplatí, Nici. Toto len tak nenechám. Sľubujem ti to," prisľúbila som jej.

Musí za všetko zaplatiť. Nech ma aj pošlú niekde do basy, ale toto si pekne ten bastard odpyká.

„Pôjdeme domov. Potrebuješ si oddýchnuť a spamätať sa."
„Nie. Nemôžeš zasa odísť len kvôli mne. Nechcem, aby sa tvoja teta hnevala," namietla.
„Nici, vidím, že nie si v pohode. Samu ťa ísť rozhodne nenechám," pokrútila som hlavou.
„Ja budem v poriadku. Len sa vráť k svojej práci," presviedčala ma.

Nakoniec sme prešli k takému menšiemu kompromisu. Zaviedla som ju do tetinej dobre vybavenej kancelárie. Mala tam gauč, telku, počítač, chladničku... Dala som Nicole kľúč, nech sa zamkne, keby sa náhodou ten sviniar dostal až medzi nás. Nakázala som jej, aby mi hneď volala, keby niečo a nechala som ju tam. Po ceste naspäť som sa zastavila na toaletách, aby som sa osviežila, pretože to všetko začalo doliehať aj na mňa. Dovolila som, aby niekto ublížil mojej najlepšej priateľke, mojej sestre, aj napriek tomu, že sme si sľúbili, že dáme pozor jedna na tú druhú. Ona tu pre mňa bola vždy a ja som ju takto zradila. Opláchla som si tvár a šla som si osušiť ruky, keď sa otvorili dvere a dnu vkráčala ďalšia osoba. Otočila som sa a pozrela na dotyčného.
„Ty?" vydralo sa z môjho hrdla akési zavrčanie.
„Dáš od Nicole ruky preč, je ti to jasné? Nicole je moja. Jedine moja! Budem si s ňou robiť čo chcem, kedy chcem a kde chcem a ty nám dáš pokoj!" začal do mňa hučať. Nebezpečne sa približoval a ja som stále cúvala, až som nakoniec narazila do steny. Prišiel až ku mne a natlačil ma na stenu. Jeho nechutný dych som cítila na svojej tvári.
„Prečo jej to robíš? Ako si jej mohol takto ublížiť?"
„Do toho ťa nič nie je, zlatíčko," zaškeril sa a prešiel mi rukou po tvári.

Okamžite som stuhla. To bol zakázaný neželaný dotyk, ktorý pôsobil ešte neznesiteľnejšie vďaka nemu.
„Nedotýkaj sa ma," šepla som.

Chcela som sa z jeho zovretia nejako dostať, no zovrel mi ruky a pridržiaval mi ich nad hlavou. Nedokázala som sa vôbec hýbať.
„Vieš, vždy si sa mi trošku páčila," šepol mi pri uchu.

Celým telom mi prešla vlna zhnusenia. Priložil svoje pery k môjmu krku a začal ma bozkávať. Začala som sa metať, no nebolo to nič platné. Jednou rukou stále držal tie moje, no druhou začal šmátrať pod sukňou mojich šiat.
„Marco, prestaň. Pusti ma!" žobronila som.

On ma ale nepočúval. Robil si, čo sa mu chcelo.
„Najlepšie na tom je, že nič nepovieš. Nikdy nikomu nepovieš o svojich trápenia a najväčších nočných morách. Chcela si vôbec niekedy Nicole povedať o tvojom krásnom detstve?" hovoril a hladil ma po vnútornej strane stehna, pričom ma stále bozkával.
„Ako o tom vieš?" spýtala som sa.

Po lícach mi začali stekať prvé slzy. Jeho dotyky vo mne vyvolávali množstvo spomienok. Nikto sa ma nesmel dotýkať. Jeho ruka zrazu prešla k môjmu výstrihu. Stačilo jedno silnejšie trhnutie a látka povolila. Prechádzal mi rukou po trupe a podprsenke, jeho bozky smerovali stále nižšie a pre mňa to bolo čím ďalej neznesiteľnejšie. Zatvorila som oči a snažila som sa myslieť na niečo iné. Vôbec som si neuvedomila, kedy sa to všetko zomlelo, no zrazu som bola na zemi, on sedel obkročmo na mne a pokúšal sa mi stiahnuť nohavičky. Šlo mu len o jedno.
„Marco, nie! Prestaň, prosím!" prosila som a metala som sa pod ním, no bol silnejší ako ja.
„Nevyvádzaj, lebo skončíš s modrinami tak ako tvoja neposlušná kamarátka," vlepil mi facku.
„Nie. Ja som ešte nikdy s nikým..." argumentovala som, no jemu to bolo jedno.

Zasmial sa a skočil mi do reči: „Takže mám mať tú česť byť prvý. Vyvíja sa to ešte lepšie, ako som chcel."
„Prestaň! Nechaj ma!" vykríkla som a využitím všetkých svojich síl som ho zo seba skopla.

Začula som, ako sa otvorili dvere. Marco sa samozrejme prestal sústrediť na mňa, takže som bola vo výhode. Skočila som po ňom a vrazila som mu. Na chvíľu ho to vyšachovalo z hry. Vyskočila som na nohy a začala som do neho kopať. Ten chlap sa mi hnusil. To, čo spravil Nicole a chcel aj mne, to sa nedalo odpustiť. Zozbieralo sa vo mne toľko hnevu, že by som ho v tej chvíli najradšej dokopala k smrti.
„Lisa, už stačí! Prestaň s tým!" okríkol ma Nate.

Pocítila som, ako ma chytil a snažil sa ma odtrhnúť od Marca.
„Pusť ma! Nedotýkaj sa ma!" začala som sa vzpierať.

Nikto sa ma nesmie dotýkať. A navyše som chcela toho hajzla zabiť, tak prečo mi to nechcel dovoliť? Šlo predsa aj o Nicole.
„Lisa, upokoj sa. Je v bezvedomí. Zabiješ ho!" kričal po mne.

Nevnímala som nič iné, len chuť dať Marcovi to, čo si zaslúžil.
„Nate, pusť ju. Ja sa o ňu postarám," započula som známy hlas a už ma preberali ďalšie ruky.

Vyšli sme na chodbu a tam ma pustil. Pustil ma. Za to som mu bola veľmi vďačná. Navliekol mi jeho koženú bundu a prešiel so mnou k lavičke. Sadli sme si a ja som si o neho oprela hlavu. Oceňovala som, že sa ma zbytočne nedotýkal.
„Už je dobre. Už sa o neho postarajú," hovoril mi.

Videla som, ako okolo nás chodia ľudia, muži v policajných uniformách, no mne to bolo všetko jedno. Bola som tam, no vlastne ani nebola. Počula som, ako sa Joseph rozpráva s nejakým policajtom, ktorý neskôr odišiel, zastavila sa pri nás Julie, ale ani tej som nevenovala žiadnu pozornosť.
„Zoberiem Nicole k sebe," začula som, ako vraví Nate.

Zodvihla som hlavu, no už bol aj s Nicole na odchode.
„Odveziem ťa domov, dobre?" navrhol mi.

Prikývla som a postavila som sa. Nechcelo sa mi rozmýšľať, kam mám ísť, vôbec som nemala silu premýšľať nad cestou, tak som ho chytila za ruku a nechala som sa ním viesť. Ten dotyk ho prekvapil a zdalo sa mi, že sa aj mierne pousmial. Celou cestou v aute ku mne domov sme obaja mlčali. Nakoniec sme vystúpili a on ma vyprevadil až ku dverám. Už asi po desiaty krát mu zazvonil mobil.
„Zodvihni to," povedala som mu.

Poslúchol a s kýmsi sa rozprával, no zase som slovám nepripisovala nejaký väčší význam. Stále som bola niekde na inom mieste.
„Mal by som ísť. Mali sme s Persiou nejaké plány. Si v poriadku? Zvládneš to?" opýtal sa ma.

Iba som prikývla a vošla dovnútra.
„Vďaka," zašepkala som a zabuchla som dvere.

Zviezla som sa k zemi a pokračovala som v plači. Dopekla, Morgan! Prečo sa mi nevnucuješ v čase, keď by som za tvoju pozornosť a prítomnosť bola schopná zapredať diablovi aj vlastnú dušu?



Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!