Lisa

Chlad sa začal pohrávať s mojimi nohami a to bolo to, na čo som sa prebudila. Chcela som sa poriadne prikryť, no akosi som nemohla, pretože prikrývky zrazu nikde nebolo. Ospalo som sa porozhliadla okolo seba a hneď sa mi všetko začalo vyjasňovať. Vedľa mňa si spokojne odfukoval Joseph, samozrejme aj s celou mojou prikrývkou. Pozrela som na hodinky na nočnom stolíku a usúdila, že vracať sa k spánku je úplne zbytočné. Budík mal zvoniť o päť minút. Vzala som si čisté oblečenie a zaliezla do kúpeľne, dúfajúc, že dokedy si dám sprchu a spravím zo seba človeka, môj úžasný kolega sa stratí. Avšak, dúfala som márne. Keď som sa po trištvrte hodine vrátila, stále bol v izbe. Sedel na posteli a striehol na kúpeľňové dvere.
„Ahoj," pozdravil s dobrou náladou.

Aspoň niekto ju mal.
„Ahoj," odvetila som sucho a začala som hľadať svoju kabelku.

Robila som sa, že tam nie je. To bola taká moja špecialita- nevšímať si okolo seba ľudí. Veď o čom som sa s ním mala rozprávať? Mala som sa usmievať ako slniečko a bozkávať mu nohy za to, že mi v noci držal hlavu nad záchodom? Zrazu sa objavil za mnou a zozadu ma objal. Jeho pery sa ihneď presunuli k môjmu krku. Hneď som začala panikáriť. Vytrhla som sa mu a škaredo na neho pozrela.
„Nedotýkaj sa ma, dobre?" štekla som.
„Lisa, len pokoj. Nešlo to povedať jemnejšie?"
„Nechápem, čo tu stále robíš. Mohol by si odísť?" opýtala som sa. „Dobre, včera si mi pomohol, aj keď od teba nikto žiadnu pomocnú ruku nežiadal, ale tým to končí. Chcem, aby si odišiel."
„Dopekla, čo máš za problém?" zazrel po mne.
„To ja som ten problém. Prosím ťa, nerieš to. Vykašli sa na mňa. Bude to tak lepšie. Uvidíme sa v práci."
„Lisa, čo sa deje? Súvisí to s tým, čo si mi včera povedala? Ak máš nejaký problém, tak sa mi zver a ja sa ti pokúsim pomôcť," povedal.

Zahnal ma do kúta a zadíval sa mi do očí. Ten pohľad vo mne topil všetok ľad. Stačili tri sekundy a ja by som mu povedala aj aké ponožky som mala minulý týždeň. Ale nemohla som. Bol to čisto môj problém. Radšej som uhla zrakom a čakala, kedy ho to prestane baviť. Priblížil sa ešte o čosi viac a pohladil ma po ruke. Najprv po jej chrbte a potom postupoval vyššie. Znovu som sebou trhla a pevne privrela oči.
„Prosím, nedotýkaj sa ma," šepla som takmer nečujne.

Nikto sa ma nesmel dotýkať. Len ja. Pamätala som si na časy, keď ma nemohla chúďatko Nici ani len objať. Po istom čase som trochu zvoľnila, ale aj tak som stále mala určité pravidlá. Každý, kto ma poznal, teda presnejšie Nicole a moji rodičia vedeli, že sa ma nesmú dotýkať.
„Prečo nie?" opýtal sa a prešiel mi palcom po tvári.
„Nerob to, prosím," šepla som znovu.

Nezniesla som to. Aj keď som veľmi chcela, nemohla som.
„Lisa..."
Podvihla som zrak a konečne som sa na neho pozrela. Chytila som ho za ruku, ktorá spočívala na mojej tvári a zložila ju dole.
„Žiadne dotyky, pokiaľ ťa o to sama nepožiadam. Mohol by si to prosím rešpektovať? Je to pre mňa veľmi dôležité, Joseph."
V jeho očiach sa zračil zmätok a sklamanie, no prikývol a dal mi pokoj.
„Neber to osobne. Ja len..."

Chcela som mu to vysvetliť, no načo? Nikdy som nikomu nič nevysvetľovala, tak prečo by som jemu mala? Je to len môj kolega. Nič viac. Moje problémy by som mu na nos vešať nemala, tak prečo som to tak veľmi chcela?
„Môžeš použiť kúpeľňu. Idem zobudiť Nicole a spravím raňajky. Budem dolu," oznámila som mu a nechala som ho vo svojej izbe.

Zišla som po schodoch a zviezla som sa na zem. Oprela som sa o stenu a zavrela oči. Potrebovala som vzduch. Cítila som sa, akoby ma chcelo moje vnútro zadusiť. Prečo som sa cítila tak hrozne? Prečo to s ním bolo iné? Po chvíľke som vstala a vykročila som do kuchyne, pretože po tej uplynulej noci si moje hrdlo žiadalo čistú vodu a dobrú tabletku. Prechádzala som okolo obývačky, keď som si všimla, že Nicole spí tam. Bolo mi to zvláštne, preto som hneď prešla za ňou. Na zemi sa povaľovala prázdna fľaška od nejakého alkoholu. Niečo z nej bolo rozliate po koberci, no to ma v tej chvíli trápilo najmenej. Nicole...vyzerala hrozne. Mala dobitú tvár, niekoľko modrín, natrhnutú peru. Na sebe mala len uterák a župan. Kľakla som si vedľa sedačky na kolená a zohla sa k nej.
„Nicole," oslovila som ju a jemne ňou potriasla.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!