5. kapitola

84 13 0

Lisa

Bol čas prekročiť prah mojej novej úžasnej práce. Ak by mi v tej chvíli niekto zmeral krvný tlak, asi by si pomyslel, že do smrti mi veľa nezostáva. Ani sa poriadne nestíham zorientovať a spamätať z toho množstva ľudí, káblikov, kamier a iných vecí, keď ku mne pribehne Julie a ťahá ma so sebou. S panikou sa nechám viesť svojou milovanou tetou a ledva vnímam, čo mi hovorí. Nakoniec skončíme v maskérni, kde si ma do parádny vezme akési mladé dievča. Aj ona si všimla, že nie som tak úplne v poriadku, ale jej povzbudivé slová a útechy, že to tak mal každý z hercov, ktorý jej prešli rukami ma mierne upokojuje. Ani poriadne nestihnem vstať zo stoličky, už za mnou znovu beží Julie a kamsi ma odváža.
„Prvú scénu budeš mať s Ianom a potom s Ninou. A nepokaz to," prísne na mňa pozrela. Nemohla ma aspoň trochu povzbudiť namiesto toho výhražného tónu? Pretočila som očami a šla som na svoje miesto.
„Čau, miss mokré tričko," podpichol ma Ian, keď sa aj on dostavil na svoje miesto.
„Naser si," zamrmlala som si popod nos a snažila sa rozpamätať, čo mám v danej scénke robiť.

Našťastie, môj mozog sa ihneď chytá a tak mám prvú scénu rýchlo za sebou. Iana strieda Nina a ja myslím, že asi o chvíľu od toľkej nervozity omdliem. Pohľadom som sa snažila nájsť Nicole, aby som si pripomenula, že tam nie som sama. Avšak, keď som ju uvidela, uvedomila som si, že nie som jediná, ktorá má v tej chvíli problémy. Facka, ktorú strelila Natovi zabolela aj mňa. Nevšímala som si okolie a rýchlo som sa rozbehla za ňou. Našla som ju sedieť vonku na obrubníku. V tichosti som sa k nej prikradla a zozadu som jej priložila ruky na oči.
„Hádaj, kto to je," povedala som najveselším tónom, aký som v tej chvíli dokázala vykúzliť.

Zložila mi ruky dolu a potočila hlavou smerom ku mne.

„Nici, čo sa to tam stalo? Spravil ti niečo? Ak áno, tak ja si ho podám tak, že ma radšej Julie okamžite odtiaľto vyhodí, len aby zabránila ďalšiemu násiliu z mojej strany," nasadila som vážny tón.

Potľapkala rukou po voľnom mieste vedľa seba, tak som si sadla vedľa nej. Trikrát sa zhlboka nadýchla, otvorila ústa, že už niečo povie, no vždy len zostala mlčať.
„Neviem, ako ťa mám utešiť, keď netuším, čo ti ten bastard spravil. Nedokážem ti čítať myšlienky, ani cestovať do minulosti, takže buď mi to povieš ty, alebo sa prekonám a pôjdem za ním."
Konečne ku mne dvíha pohľad a odpovedá.

„On ma pobozkal."
Chvíľu mi trvá, kým jej slová spracujem. Bozk? Tak skoro? Bože... Nielenže sa ona zapozerala do neho, ale aj on do nej. Ale čo mala znamenať tá facka?
„To kvôli Marcovi, však?" pýtam sa a ona jemne prikyvuje.

Ďalej túto tému rozoberať nemá cenu. Obe máme témy, ktoré nerozoberáme a Marco je jedna z tých, o ktorých ona zaryte mlčí.
„Ako sa cítiš? Myslím... je ti po tej facke lepšie alebo to začínaš ľutovať?"

Ani nemusí odpovedať. Jej pohľad mi napovedal, že na seba moc hrdá nie je.
„To bude dobre, Nici. Spolu to zvládneme, nie? My chlapov nepotrebujeme," povedala som optimisticky a objala som ju.

Všetci ma už začali zháňať, aby sme mohli pokračovať v natáčaní, takže či som chcela a či nie, musela som ísť. Nechala som Nicole, nech si trochu pretriedi myšlienky a vrátila som sa k ostatným. S Julie som sa nakoniec nejako dohodla a pustila ma domov skôr ako ostatných. Vzala som Nicole a vybrali sme sa domov, no po ceste som si všimla jeden bar. Zastala som pred ním a vystúpila som von z auta.
„Lisa, čo to robíš? Chcem ísť domov," zahundrala.
„Potrebujem dnešný deň zapiť. A tebe nejaký ten pohárik tiež nezaškodí." Pretočila očami a tvárila sa namrzene, no keď sme do seba dávali už druhý miešaný drink, začala sa uvoľňovať.
„Zajtra so mnou ísť nemusíš, ak nechceš," povedala som jej, aj keď som to nemyslela až tak vážne.

Long Road to Happiness [TVD ff - CZ] ✔️Přečti si tento příběh ZDARMA!