Život medzi tým [HP Fanfiction]

16. Kapitola

Kingsley napokon zašiel za bránu Rokfortu a odmiestnil sa späť na Grimmauldovo námestie číslo 12.

Usmieval sa, ani si neuvedomoval, že ich ani nie pred hodinou napadli smrťožrúti. Opäť si to uvedomil, až keď kráčal dole po schodoch do kuchyne. Vlastne ho to celé zrazu znepokojilo. Smrťožrúti musia mať správny tip, kde približne sa stretáva Fénixov Rád, keď sa zdržiavali len kúsok od Grimmauldovho námestia, len o pár ulíc ďalej.

Aj tak sa bude musieť stretnúť s Dumbledorom a povedať mu o tejto vážnej situácií.

„Vyzeráš divne," zhodnotil Sirius, keď Kingsley vošiel do kuchyne.

„Radšej na mňa nehovor," zamračil sa na neho. Malia Siriusovi nič nedarovala, ale v tomto prípade mohol aj on mlčať. Chápal ich, Siriusa do konca viac, že sa cítili ako vo väzení, ale nemuseli si to vybíjať na sebe navzájom a ani ohrozovať ľudí okolo seba.

„Nehovor, že utiekla!" zvolala Hestia.

„Nie, je v bezpečí v Rokforte, ale napadli nás smrťožrúti."

„To nemyslíš vážne!"

„Smrteľne vážne, Tia a iba kúsok odtiaľto, čo ma znepokojuje. Musia tušiť, že niekde tu máme hlavný stan..."

„Možno majú tip o Bellatrix," poznamenal Sirius a poškriabal sa na zarastenej brade, „mohlo jej napadnúť, že by tento dom mohol slúžiť ako hlavný stan. Poznala jeho zabezpečenie pred muklami. Nemyslím si, že by nás niekto zradil."

„To som predsa nepovedal," odvetil mu Kingsley. Nemal konkrétnu teóriu o tom, ako smrťožrúti vedia, kde približne ich hľadať. Sirius mal pravdepodobne pravdu.

„Ale nič sa nestalo? Malia je v poriadku?" pýtala sa Tonksová a jej hlas znel vystrašene. Kingsley si všimol, že Lilibeth odišla.

„Zabránil som tomu a odmiestnili sme sa k Rokfortu. Všimol som si pohyb, stihli sme zareagovať. Ale aj tak ma to znepokojuje."

„A koho nie," nadhodila Hestia a mračila sa, „Dumbledorove obavy o Maliu sú teda na mieste."

„Možno im nešlo o ňu, ale o Kingsleyho," poznamenal Sirius.

„Alebo o oboch," dodala Tonksová, „vedia, že si auror. Možno na tej ulici čakali na hocikoho z Rádu."

„To sa mi nezdá veľmi pravdepodobné," odpovedala Hestia a zahryzla do pery. Kingsley ju dobre poznal, celá situácia ju znervózňovala. Akoby aj nie, išlo o jej najlepšiu priateľku. „Malia by v rukách Veď-Viete-Koho bola veľmi cenný kúsok. Vždy mám chuť s ňou zatriasť a povedať jej, aby sa spamätala a prestala robiť chujoviny."

Kingsley prikývol. „To sme dvaja."

„Povedal si o tom Dumbledorovi?" pýtal sa Remus.

„Chcel som, ale Malia ma upozornila na tú profesorku, čo ju poslalo Ministerstvo, že všade sliedi, takže by nebolo dobré, keby sa dopočula o tom, že som bol za Dumbledorom. Sľúbila mi, že mu to povie ona. Ale aj tak by som sa s ním rád spojil a porozprával mu ešte podrobnosti. Snáď ho tu zajtra zastihnem."

„Poviem mu, keď príde, aby sa s tebou spojil," ubezpečil ho Sirius.

„Vďaka," prikývol Kingsley a zamieril ku kredencu, aby si vzal čistý pohár. Neuvedomil si pritom, že si začal veselo niečo pospevovať.

Za to jeho priatelia si to všimli hneď a prebodávali ho zvedavými pohľadmi, len čo sa otočil smerom k ním a nalial si z ďatelinové pivo z fľašky na stole.

„Tak to vyklop!" zvolala Hestia a uškŕňala sa na neho.

„Čože?"

„Niečo sa stalo. Medzi Maliou a tebou!"