,, 𝓘𝓽'𝓼 𝓸𝓷𝓵𝔂 𝓻𝓲𝓰𝓱𝓽 𝓽𝓱𝓪𝓽 𝔂𝓸𝓾 𝓼𝓱𝓸𝓾𝓵𝓭 𝓹𝓵𝓪𝔂 𝓽𝓱𝓮 𝔀𝓪𝔂 𝔂𝓸𝓾 𝓯𝓮𝓮𝓵 𝓲𝓽"
♩♫♪
NÁHODA JE SVIŇA. Tá jeho teraz so spokojným úškrnom sledovala, ako s pootvorenými ústami hľadí na pódium. Do poslednej chvíle si nebol istý, či príde. Keď mu majiteľka agentúry poslala video z tréningu, mal sto chutí predstavenie zrušiť. Táto možnosť však už nepripadala do úvahy. Jednak si bol vedomý toho, že by prišiel o nosnú časť programu a zároveň ho tak trochu zaujímalo, ako sa k tomu celému Simona postaví. Musela predsa vedieť, že tu budú aj ostatní. Bol to príliš veľký risk, no taktiež príležitosť.
Tak veľmi mu to pripomínalo ten večer, kedy sa stretli, no žena, na ktorú hľadel bola iná. Nie, už nevidel hanblivú, neskúsenú mladú babu s nevinným úsmevom a očami, z ktorých žiarilo šťastie. V jej pohybe videl vášeň, presnosť, eleganciu, no hlavne dravosť, ktorá mu bola v spojitosti s ňou celkom cudzia. Chcel ju. Od momentu, kedy ju videl v bare pre pár týždňami, sa mu vkrádala do myšlienok bez varovania a brániť sa bolo čím ďalej, tým viac namáhavé.
Hudba, ktorá hrala z reprákov porozmiestňovaných po stenách nedokázala prekriť šum nadšených hlasov návštevníkov. Na otváračku sa vybookovali všetky stoly a niekoľko ľudí sa dokonca rozhodlo postáť pri barových pultoch. Uvedomoval si, že za to môže hlavne jeho rodina. Možno práve preto cítil vo vnútri prázdno, aj napriek zjavnému úspechu prvého eventu.
Nikolaj pomaly otočil hlavu smerom na balkón. Jeho otec sa práve rozprával so skupinkou mladých herečiek. Spozná Simonu? Zamyslel sa. Nie, jej tvár bola preňho nepodstatná. Stratená medzi všetkým tým potenciálom, ktorý videl inde.
Nikolaj si bol naopak po dnešnom večeri istý, že sa jej už nikdy nezbaví. Lesklé biele šaty, v ktorých ženy prišli na pódium teraz ležali pod ich zlatými lodičkami. Každý pohyb bol dokonale premyslený a on vedel, že nie je jediný s pohľadom pevne upretým na vystupujúce. Konkrétne na jednu z nich. Simonine telo sa rokmi vyplnilo na miestach, ktoré iba zvýraznili jej ženskosť. Nahromadenú túžbu vo svojom vnútri nedokázal ignorovať, no pokúsil sa ju aspoň potlačiť. Neskôr s tým bude musieť niečo urobiť, no teraz má na starosti, aby odprezentoval svoj bar.
Po odznení posledných tónov piesne sa sálou ozval najhlasnejší potlesk celého večera. Väčšina ľudí za stolmi sa dokonca postavila. Nepochybne išlo o najúspešnejšiu časť programu. Nikolaj opätoval úsmev nieoľkým nadšeným tlieskajúcim, ktorí sa naňho otočili a adresovali jeho smerom uznanlivé pohľady.
,,Prepáč, že meškám, braček," ozvalo sa mu pri uchu.
Nikolaj sa s hlbokým nádychom otočil na vysokého muža s orieškovohnedými očami, ktoré tak veľmi pripomínali ich matku. ,,Nemusel si chodiť len kvôli otcovi."
,,Vieš, že otcove prosby sú mi už dávno ukradnuté," Matej naklonil hlavu a očami prešiel po plných stoloch. ,,Počul som, že tu dnes bude zopár zaujímavých ľudí."
,,Ak si si sem prišiel nájsť niekoho do postele, máš smolu," Nikolaj ukázal smerom na balkón, kde sa ich otec práve silene smial, obklopený mladými ženami, ktoré sa ešte len snažili dostať do sveta popredných slovenských hercov. ,,Jedine, že by ste si ich chceli podeliť."

YOU ARE READING
Papierové steny | Romance
RomanceObaja postavili okolo seba múr. Rozhodli sa zabudnúť na všetky spomienky, spoločné chvíle, na pocity, ktoré jeden v druhom vyvolávali. On si založil rodinu, ona sa rozhodla vzdať svojich snov a prestala utekať pred realitou. Stačil však iba krátky o...