,,𝓗𝓪𝓿𝓮 𝔂𝓸𝓾 𝓪𝓷𝔂 𝓭𝓻𝓮𝓪𝓶𝓼 𝔂𝓸𝓾'𝓭 𝓵𝓲𝓴𝓮 𝓽𝓸 𝓼𝓮𝓵𝓵?"
♩♫♪
POSLEDNÉ DNI V STAROM BYTE UBEHLI AKO VODA. Simona strávila väčšinu času prácou alebo stretnutiami s Gabrielom, a keď sa konečne dostala do nového, pri pohľade na kopu nerozbalených krabíc začala rozmýšľať, či sa rozhodla dobre.
,,Nebuď lenivá, Simona!" Pokarhala samú seba a zdvihla sa z madracu, ktorý stále čakal, kým kuriér donesie posteľ.
Večer mala v pláne stretnutie so šéfkou. V stredu sa nevystupovalo, ale plánovalo a trénovalo. Navrhovali nové čísla a kostýmy, opravovali sa tie staré. Do veľkej športovej tašky si zbalila všetky kúsky, ktoré bolo treba lepšie zošiť a doplniť flitre a kamienky. Hneď potom sa pustila do rozbaľovania.
Poličky postupne zapĺňala fotkami a knihami, z ktorých polovica ešte stále nebola prečítaná, a keď sa dostala k šatníku, potlačila všetku svoju nechuť a pokúsila sa vyložiť aspoň polovicu oblečenia. Neustále hypnotizovala svoje náramkové hodinky pohľadom, čakajúc, kedy ukážu pol piatej.
Bola už pri posledných krabiciach s topánkami, keď na malom displeji uvidela vytúžený čas a odišla sa nachystať. Posledné dni túžila po spoločnosti viac, ako kedykoľvek predtým. Nikdy by však sama pred sebou nepriznala, čo to spôsobilo.
Oblečená v tmavom kabáte, ktorý jej len tak-tak zakrýval obité kolená v rovnako tmavých pančuchách vystúpila z električky pred budovou, v ktorej si prenajímali malú zrkadlovú sálu. Všimla si, že pri vchode stojí Dominika s Alicou a neubránila sa úsmevu. Ak tu dnes boli aj tieto dve, nepochybovala o tom, že šéfka má naplánované niečo nové pre pokročilejších tanečníkov z agentúry. Takéto vystúpenia pripravovali vždy iba vtedy, ak sa blížil nejaký naozaj špeciálny event.
,,Počula som, že si ideme tento mesiac poriadne zarobiť," zahlásila Simona, keď zastala len pár schodov pod svojimi kolegyňami.
,,To sa ešte uvidí," povedala Alica, ktorá si usmiatu rusovlásku všimla ako prvá. Premerala si ju pohľadom, odhodila dohárajúcu cigaretu do popolníka a tenké ruky prekrížila na prsiach. ,,Ako to robíš, že máš vždy účes ako od kaderníka?"
,,Vidíme ju po mesiaci a toto je prvá vec, ktorú sa chceš spýtať?" Zachichotala sa Dominika a podišla bližšie k Simone, aby ju mohla objať. Výškový rozdiel bol medzi nimi taký veľký, že ani podpätky rusovlásku neubránili od dvíhania brady nahor, aby si svoju priateľku lepšie prezrela. ,,Večer môžeme zájsť na kávu, ak máš čas."
,,Rada," Odpovedala a obzrela sa na Alicu. ,,No dúfam, že pôjdeš aj ty."
,,Ak mi prezradíš, čo používaš na vlasy, zvážim to," Uškrnula sa krátkovlasá drobná žena a otvorila dvere do budovy. Ostatné tanečníčky už určite čakali v sále spolu so šéfkou, takže na rozprávanie nezostával čas.
Všetky tri nastúpili do výťahu a vyviezli sa na druhé poschodie, kde prešli dlhou chodbou na koniec k bielym dverám ovešaným plagátmi z rôznych podujatí. Nešlo o priestor, ktorým by sa človek mohol s nadšením prezentovať, no bol ich. Po mesiacoch presúvania sa z jedného konca Bratislavy na druhý sa konečne našla sála, ktorá vyhovovala všetkým ich potrebám. Dominika stlačila kľučku a počkala, kým jej priateľky vojdú do vnútra.
V prednej časti sály pri zrkadlách sedeli štyri ženy. Ramona Tereková, šéfka a majiteľka agentúry Golden dreams stála pri reproduktore a niečo hľadala. Ako takmer vždy, aj teraz mala vlnité vlasy zopnuté v cope, ktorý dokonale zvýrazňoval jej symetrickú tvár. Pri zavretí dverí sa otočila a darovala tanečníčkam na znak pozdravu široký úsmev.
,,Prišli ste akurát. Práve idem babám pustiť mix na vystupko. Tentokrát sme dostali ponuku z baru, ktorý otvárajú budúci týždeň v piatok," Povedala Ramona neskrývajúc nadšenie. ,,Opravovať kostými dnes nebudeme, no Veronika si vás pomeria, lebo potrebujete nové."
Všetky prekvapene prikývli a začali sa prezliekať do tréningového. Miestnosťou sa po chvíli ozvali prvé tóny z piesne, ktorou mali začínať svoj vstup.
,,Tentokrát sa z vás stanú grécke bohyne," Ramona po chvíli hudbu zastavila. Bar, v ktorom mali vystupovať niesol názov Selene po dcére Titánov Hyperióna a Theie. ,,Majiteľ nemal veľa požiadaviek, chcel iba zachovať tému celého eventu a choreografiu, ktorá bude na mieru pre tento event."
,,Ty s nami vystupovať nebudeš?" Simona prekvapene nadvihla obočie.
,,Tentokrát nie. Ak chceme dokonalú choreografiu, potrebujem na vás dozerať a to sa dá najlepšie odtiaľto," Lakťom sa oprela o vysoký reproduktor.
,,Budeme mať iba jeden vstup?" opýtala sa jedna z tanečníčok.
,,Áno, no na dvadsať minút. Program začína o desiatej, my pôjdeme ku koncu."
,,Nezvykneš prijímať ponuky v nerozbehnutých podnikoch. Čo ťa presvedčilo?" Simona zvedavo naklonila hlavu nabok.
,,Chcela som tomu dať šancu. Majiteľ má už rozbehnutú stránku, a keď som videla, že je ten bar v centre, cítila som z toho príležitosť... Ak ho náš vstup presvedčí, mohla by z toho byť dlhšia spolupráca. Okrem toho ponúkol viac, ako ktorýkoľvek z naších partnerov. Možno je to jeho neznalosťou, no tritisíc za jedno vystupko neodmietnem."
V sále sa naraz pootváralo niekoľko úst.
,,Ide vás sedem, čiže tristo na hlavu. Choreografiu dáme dokopy v priebehu tohto týždňa - začneme dnes, pokračovať budeme v piatok a v sobotu si dáme intenzívku. Myslím, že môže byť, nie?"
,,Si si istá, že chce iba jedno vystupko?"
,,Ak mám byť úprimná, z jeho mailov bolo vidno, že je absolútne zúfalý," Ramona vybrala z vrecka telefón a podišla bližšie k ostatným ženám. ,,Viem, že to nie je profesionálne, no trochu som si preklepla..."
,,Je nám jasné, že po tohtoročnom Silvestri už nemáš chuť na prekvapenia," Alica sa zachichotala, no keď si všimla Ramonin vážny výraz, rovné biele zuby zakryla dlaňou.
,,Agentúru som nezaložila len preto, aby som vyplnila dieru na trhu. Chcem, aby sme spoločne búrali predsudky. Nenechám všetko pokaziť kvôli pár tisíckam. Poučila som sa. Súkromné akcie politikov už jednoducho nie," Sálou sa ozvalo povzdychnutie. Od Silvestra prešlo už pár mesiacov, no stále si dávala za vinu, že ten job zobrala. Ohrozila tak nie len svoju značku, no taktiež svoje dievčatá.
Simona urobila krok ku svojej šéfke. Pokúsila sa zachytiť jej pohľad. ,,Nie je to tvoja vina. A okrem toho je to už za nami."
Kučeravovlasá blondínka prikývla. ,,Tentokrát som si naozaj dala pozor. Kde robil predtým som nezistila. Nedá sa povedať, že by za sebou nechával nejakú výraznú digitálnu stopu, no čo to som našla. Otec mu robil dlhé roky choreografa v divadle a nie len tak hocijakého, pozrite."
Ženy zažmúrili na prasknutý displej mobilného telefónu, kde Ramona rozklikla článok s fotkou otca majiteľa.
Nie.
Nemôže jej zobrať aj to posledné, čo jej ostalo. Nie. Rusovláska s kamennou tvárou sledovala, ako jej šéfka číta úryvok z bulvárneho časopisu. Tvár muža z článku jej bola známa, no tvár jeho syna mala ešte stále čerstvo v pamäti, kvôli ich náhodnému stretnutiu spred niekoľkých dní.
V tej chvíli nevedela, ako sa vôbec mohla ocitnúť v tejto situácii. Mala nespočetné množstvo otázok, no plne si uvedomovala, že odpovede nedostane. Nie teraz, možno nikdy. No tentokrát odmietala utekať.✦
V kapitole mi chýbali muži, ale zas potrebovala som vám predstaviť holky ✨

YOU ARE READING
Papierové steny | Romance
RomanceObaja postavili okolo seba múr. Rozhodli sa zabudnúť na všetky spomienky, spoločné chvíle, na pocity, ktoré jeden v druhom vyvolávali. On si založil rodinu, ona sa rozhodla vzdať svojich snov a prestala utekať pred realitou. Stačil však iba krátky o...