3. KAPITOLA

24 3 5
                                    

,,𝓘 𝓴𝓮𝓮𝓹 𝓶𝔂 𝓿𝓲𝓼𝓲𝓸𝓷𝓼 𝓽𝓸 𝓶𝔂𝓼𝓮𝓵𝓯"

♩♫♪

KEĎ BOLA S NÍM, CHAOS V JEJ HLAVE SA SKRYL NA MIESTO, KDE NA CHVÍĽU PRESTAL EXISTOVAŤ. Všetky problémy zmizli v momente, ako sa nad ňu naklonil v košeli, ktorých gombíky už stihla po ceste do obývačky takmer všetky rozopnúť. Rukou mu prešla cez krátke svetlé vlasy a pritiahla si ho bližšie. Teplo, sálajúce z jeho tela cítila na každom odhalenom kúsku svojej kože a oblečenie, ktoré mala na sebe, jej odrazu pripadalo absolútne zbytočné. Gabriela však poznala veľmi dobre. Vedela, že nebude musieť príliš dlho čakať, kým pod ním zostane úplne nahá.

,,Dobre, že som si zobral to pyžamo," Poznamenal, keď sa mu podarilo Simone konečne rozopnúť poslednú časť jej outfitu, ktorým bola jej obľúbená bordová podprsenka s čipkovanými ramienkami.

,,Prečo?" Opýtala sa rusovláska, snažiac sa vyzliecť Gabrielovi nohavice. Neznášala, keď nosil opasky, pretože ich nedokázala rozopnúť. Nikdy mu to nespomenula, no bola si istá, že si to dobre uvedomoval, a preto ho zatiaľ ani raz nezabudol.

,,Som rád, že tu môžem zostať dlhšie, pretože sa za pár dní sťahuješ a ešte stále sme plne nevyužili potenciál tvojho bytu." Uškrnul sa a jedným pohybom pomohol žene pod sebou s vojnou, ktorá práve prebiehala medzi ňou a jeho nohavicami.

,,Ako to myslíš?" Simona zvedavo zdvihla hlavu a pohľad jej padol na Gabrielov úškrn. Jej ruky však pod ním reagovali na úplne iné podnety. Pomaly prechádzali po jeho svalnatých stehnách smerom ku kolenám, držiace kusy látky, ktoré doteraz skrývali to, po čom Simona tak veľmi túžila. To, čím jej Gabriel pomáhal nemyslieť a zabúdať, hoci len na krátky moment.

Blonďák sa sklonil k Simoninej tvári, odhrnul jej prameň vlasov zakrývajúci ucho a s úsmevom na perách šepol: ,,Myslím to tak, že ešte stále som ťa nepojebal na kuchynskej linke aj napriek tomu, že má pre nás dvoch úplne dokonalú výšku."

,,Nebodaj si si to odmeral?" Simona nechala muža nad sebou postupovať k jej krku, a keď jeho ruka vkĺzla pod jej chrbát a špičkou penisu sa dotkol jej podbruška, mierne sa prehla v chrbte a pootvorila ústa.

,,Ak mi neveríš, môžeme to hneď vyskúšať." Na krátku chvíľu zdvihol svoje plné pery z jej pokožky a snažil sa v jej výraze nájsť odpoveď.

,,Zostaneš predsa dlhšie, nie?" Povedala, prstami prechádzajúc po jeho vypracovanom bruchu. ,,Nie je dôvod sa ponáhľať. Mal by si si poslednýkrát plne užiť aj tento gauč, v novom byte zatiaľ žiaden nie je a ešte dlho nebude."

Nenamietal. Voľnou rukou chytil Simonine stehno, ohol jej nohu v kolene a vyložil na svoje plece. Hneď, ako skontroloval, či je pripravená, vošiel do nej a jej telo okamžite zareagovalo. Rukou jej prešiel pod chrbát a mierne ju nadvihol.

,,Čo chceš, Simona?" opýtal sa, dolnou perou prechádzajúc po okraji jej ucha.

,,Zabudnúť," Šepla a nechty zaryla do rozhorúčenej kože jeho svalnatého chrbta.

A aj napriek tomu, že jej požiadavka bola nesplniteľná, pokúsil sa jej dať aspoň kúsok toho, po čom túžila. Aspoň na tých pár sekúnd, ktoré predstierali večnosť a dávali nádej.

*

Nikolaj sedel za pracovným stolom a zamyslene sledoval obrazovku svojho notebooku. Event bar Selene sa otváral o necelé dva týždne a jemu stále zostávala minimálne pol hodina programu, ktorú nestihol vyplniť.

Papierové steny | RomanceWhere stories live. Discover now