,,𝓛𝓲𝓴𝓮 𝓪 𝓱𝓮𝓪𝓻𝓽𝓫𝓮𝓪𝓽, 𝓭𝓻𝓲𝓿𝓮𝓼 𝔂𝓸𝓾 𝓶𝓪𝓭"
♩♫♪
PREBUDIŤ SA RÁNO VO SVOJEJ VLASTNEJ POSTELI NEMALA VO ZVYKU. Tentokrát si však pri pohľade na známu spáľnu spokojne vydýchla. Dnes ju čakal ďalší náročný deň plný balenia vecí a upratovania bytu. Bola rada, že sa včera v noci vrátila rovno domov, ušetrila si tým čas. V obývačke na ňu čakali poloprázdne krabice, ktoré dnes trebalo konečne naplniť.
Keď vyliezla z postele, odpojila si telefón z nabíjačky, a zatiaľ čo prechádzala do kuchyne, kontrolovala notifikácie. Našla si niekoľko zmeškaných hovorov od Zuzany, jej najlepšej priateľky, na ktorej energický tón hlasu bolo ešte príliš skoro.
Ospalo otvorila chladničku, vybrala z nej načaté tiramisu a premiestnila sa na gauč. Niekoľko kníh ešte stále ležalo v skrinke pod televízorom. Najskôr sa však rozhodla zbaliť šatník a vytriediť veci na darovanie. Zostávalo jej päť dní do odovzdania kľúčov majiteľovi a presťahovania sa do nového bytu v Ružinove. Na zmenu prostredia sa tešila. Devínsku Novú Ves si obľúbila, no posledného pol roka trávila takmer každý večer v Starom meste a cestovanie jej zaberalo až príliš veľa času. Práve preto sa rozhodla odsťahovať bližšie.
Simona milovala pomalé rána, no to dnešné v nej pri spomienke na stretnutie s Nikolajom vyvolávalo nervozitu.
,,Nie len, že mi zničil večer, teraz už mi nedovolí si ani v pokoji vychutnať raňajky." Nahnevane položila tanier s jedlom na stôl a rukou si prešla cez vlasy.
Nedokázala prestať myslieť na tú krátku chvíľu, ktorú s ním po rokoch zdieľala aj napriek tomu, ako odhodlane ju včera prerušila. Všetka tá náhla usporiadanosť v jej hlave zmizla tak rýchlo, ako sa aj objavila.
Existencia Nikolaja Onderu ju spočiatku bolela, no postupne ju premenila na akúsi vzdialenú skutočnosť, ktorá už na ňu nemala dosah. Teraz bolo všetko opäť inak. Pripadala si slabá, akoby sa opäť vrátila do dňa, kedy začínala. Kedy ju vyhodil zo svojho bytu a ona zostala na všetko opäť úplne sama. Plná hnevu sa postavila a chystala sa osprchovať, no keď započula výrazný zvonček, zamierila rovno k dverám od bytu.
Na chodbe ju už čakala jej vysmiata priateľka. Neprekvapilo ju to.
,,Nedvíhala si, hneď som vedela, že budeš doma." uškrnula sa a vošla dovnútra. ,,Keď prespávaš u Gabriela, vždy mi ráno píšeš."
,,Áno, včera som prišla skôr. Nemala som náladu." Simona mykla plecami.
,,Jesenná depresia?"
,,Nie," odpovedala a opäť začínala cítiť, ako sa v nej hromadí hnev.
,,Dnes asi zostanem aj na noc." Zuzana poznala svoju priateľku veľmi dobre. Z jediného pohľadu dokázala zistiť, keď ju niečo trápilo.
,,Oliverovi to nebude vadiť?" Obe dievčatá sa presunuli do obývačky. Vysoká štíhla hnedovláska sa hodila na tyrkysový semišový gauč a rozopla si sveter.
,,Nie, tento víkend je s rodičmi na Liptove," povedala, sledujúc rusovlásku, ktorá práve odkladala špinavý tanier do umývačky.
,,Urobím ti kávu?"
,,Môžeš, ďakujem."
O pár minút si už sadala vedľa svojej priateľky a pokladala podnos so šálkami na stôl.
,,Tak hovor." Zuzana horela nedočkavosťou.
,,Nebuď zbytočne natešená." Simona si nahlas povzdychla, vyložila nohy na sedačku a oprela sa o vankúš za sebou. ,,Stretla som Onderu."

YOU ARE READING
Papierové steny | Romance
RomanceObaja postavili okolo seba múr. Rozhodli sa zabudnúť na všetky spomienky, spoločné chvíle, na pocity, ktoré jeden v druhom vyvolávali. On si založil rodinu, ona sa rozhodla vzdať svojich snov a prestala utekať pred realitou. Stačil však iba krátky o...