Chapter 92

11.4K 632 54

H A R R Y

Po tom čo mi Tara povedala, že večera s jej celou rodinou nie je to isté ako keď sa chystám na nejaký firemný večierok alebo na dôležitú poradu. Bol som presvedčený, že by bolo vhodné ak by som vyzeral decentne. To znamená, sako, biela košeľa, kravata, čierne nohavice.

,,Je to normálna večera vďakyvzdania. Tu nemusíš byť tým mocným riaditeľom. Obleč si niečo v čom sa cítiš pohodlne. Napríklad....“ Tara sa presunie k môjmu kufru a začne sa v ňom opatrne prehrabovať. Stojím iba v čiernych rozopnutých nohaviciach  pri jej posteli a pozorujem ju. Je krásna. Má na sebe  čierne legínové nohavice a bielu blúzku. Vlasy má zviazané vo chvoste a na tvári nemá ani trochu make – upu. V podstate ho nikdy nepotrebovala. Iba stupídne akcie, plné ľudí z našej brandže to vyžadovali.

,,Tu je,“ veselo zaspieva a vytasí na mňa moju károvanú čiernobielu košeľu. Podíde ku mne s úsmevom aký nevyčarovala už poriadne dávno  a rozprestrie ju.

,,Vždy sa mi na tebe páčila.“  Prejde za mňa a navlieka mi ruky do rukávov. Cítim ako mi napraví golier a preje mi po rukami po ramenách.  Pootočím hlavou a až keď sa mi opäť ukáže na oči si uvedomím, že sa usmievam.  Zapne mi všetky gombíky od hora dole, pričom prvé dve odhora nechá rozopnuté.  Následne mi košeľu zastrčí do nohavíc a tie mi zapne.  Opasok mi neutiahne príliš ako to robievam ja a takto je mi oveľa pohodlnejšie.  Pozrie mi do tváre a venuje mi úsmev.

,,Nezabudni, že budeš musieť aj rozprávať.“  

,,Ako to myslíš? Prečo by som nemal rozprávať?“ opýtam sa pričom sa zamračím.

,,Vieš byť veľmi tichý  keď niekoho poznáš krátko. Navyše si viem predstaviť teba a môjho ocka.“  Zasmeje sa.

,,Čo ak sa s ním nebudem mať o čom rozprávať? Ja s týmto nemám žiadne skúsenosti. Neviem sa poriadne rozprávať ani so svojim otcom nie to ešte s tvojim.“ Nesmelo sa poškrabem vzadu na hlave  a premýšľam nad nejakými témami. V podstate má pravdu. Viem byť veľmi tichý a niekedy rozprávam aj keď netreba.

,,Pozri ja nemyslím, že ma bude mať rád. Mňa okrem žien, ktoré ma nepoznajú nemá nikto rád. Ani deti tie sa ma boja. Ja im to nezazlievam. Tiež nemám rád deti. A otcovia dcér, ktoré som pretiahol ma tiež nemajú radi. Keď sa nad tým zamyslím, tak ma má rad len  William a Gemma.“  Vysvetlím jej to a tým jej jasne dám najavo ako to vidím z môjho pohľadu. Nedávam si veľkú šancu, že ma bude mať niekto z Tarinej rodiny rád.

,,To nie je pravda Harry. Ľudia ťa majú radi.“ Snaží sa mi môj názor vyvrátiť a chytí ma za ruky.

,,Ako napríklad?“

,,Ako napríklad ja. Ashton, moja mama, tvoji bratranci Ed, Eric, Evelin.“ Tara provokatívne nadvihne obočie a usmeje sa.

,,Musela si ju spomenúť?  Ona ma nemá rada ona je mnou iba pobláznená.“ Uvediem veci na pravú mieru a rukami si zájdem do vlasov. Otočím sa jej chrbtom a prsty na rukách si prepletiem vzadu na krku. To dievča sa neskutočne zhadzuje. To nemá žiaden chlap rád. Mne sa to osobne až protiví.

Ucítim Tarinu ruku na mojej paži a otočím sa k nej. Nastaví ruku, aby som sa jej chytil  a pozrie mi do očí.

,,Budem tvoja morálna podpora. Ale som si istá, že to zvládneš. Si šikovný.“  A ruku jej po tom uchopím. Venujem jej bozk na čelo a hneď potom vyjdeme z izby. Zdola počujeme hlasnú vravu a smiech Tarinej rodiny. Aspoňže tam dole je veselo. Dúfam v to, že mi večera s touto harmonickou rodinou zdvihne náladu.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now