-"Karma je sviňa." povedala som a pričom mi venoval jeden lišiacky úsmev. Bolo mi s ním dobre. Veľa sme sa nasmiali a dozvedeli sa o sebe nejaké informácie. Som si istá, že Harryho nenávisť k Zaynovi je len kvôli nejakej detskej hlúposti.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

-"Tak, už sme tu." povedala som a ukázala na dvere od otcovho bytu. Na tvári sa mu objavil úsmev a pomaly sa priblížil.
-"Nedostal som pusu na uvítanie, čo tak na rozlúčku?" nahodil pohľad alá psie oči, čo mu šlo perfektne.
-"Ale len takú maličkú." ukázala som medzi prsty malú škárku. Prikývol a objal ma okolo pasú. Priblížil sa tvárou k tej mojej a pomaly pritlačil svojimi perami na tie moje. Chytila som sa sa jeho ramien a spolupracovala. Stáli sme tam asi päť minút, keď sme sa od seba odtiahli, na sekundu som znovu zazrela smaragdovo zelené oči. Zatrepala som hlavou, aby som aspoň dnes večer vyhnala myšlienky naňho.
-"Si v poriadku?" spýtal sa a vyhľadal moje oči. Usmiala som sa a prikývla.
-"Som už dosť unavená. To je všetko." venovala som mu ešte jeden malý bozk a otvorila dvere. Pousmial sa a kývol na rozlúčku. Odzdravila som a stratila sa za dverami otcovho bytu. Vydýchla som si. Bolo mi s ním fajn, tak prečo som cítila ako mi spadol kameň zo srdca, keď som bola konečne sama?!
-"Oci?" poprechádzala som izby v byte, no nebol tu. Pripomínal mi, že sa zdrží, tak mu to nemám za zlé. Vyzula som si lodičky a zvalila sa na pohodlný gauč s mäkkého materiálu.  V ten moment som otca milovala za to, že ma neposlúchol a nekúpil tú kožennú nepohodlnú sedačku.

***

Bola som už odlíčená a rozvalená pri telke v pyžame, keď mi zvibroval telefón. Neochotne som sa posadila a vzala mobil do rúk. Pozrela som sa od koho je správa a odfrkla si.
-"To nemyslíš vážne." zamumlala som si pre seba.

H: Môžem prísť k tebe? PROSIIM.

Harry prosí? Sníva sa mi? Vykulene som pozerala na správu.

Ja: Nie som doma. Čo potrebuješ?

Prehrabla som si vlasy a prikryla si nohy dekou, ktorú som mala poblíž.

H: Kde si?

Po chvíli poslal ďalšiu spravu.

H: Potrebujem sa dostať z domu.

Prečo by som mala byť práve ja tá osoba, ktoráho prichýli?

Ja: Čo sa staráš? To nie je môj problém.

Zamračila som sa a mobil hodila, keď sa dlho neozýval.

H: Dobre, nechaj to tak. Prepáč, že som otravoval. Napíšem niekomu inému.

Prišli na mňa výčitky. Možno má fakt nejaký problém.

Ja: Si v poriadku?

Správa prišla obratom, akoby dopredu vedel, čo napíšem.

H: NIE

Raz zaplatim za to, aká dobrá som!!

Ja: 2. avenue a 43. ulica, byt číslo 213

Po odoslaní som už nečakala odpoveď. Pravdepodobne sa víťazoslávne zasmial a chystá na mňa nejaký zlomyselný plán.
Povzdychla som si a vstala z gauča. Poupratovala som trochu a vytočila otcovo číslo. Otočila som sa k oknu, na ktoré dopadali kvapky dažďa. Ani som si nevšimla kedy začalo tak liať. Po niekoľkých pípnutiach sa ozval hlas, ktorý som tak dôverne poznala.
-"Ahoj oci. Nechcem ťa zdržiavať, len som ti chcela oznámiť, že tu prespí spolužiak, tak aby si sa nezľakol, keď prídeš domov a nejdeš nejakého cudzieho chalpca spať na gauči ." povedala som jedným dychom. Z druhej strany sa ozývalo iba zvuk pritakávania, čo ma potešilo. Žiadne blbé otázky.
-"Dobre, zlatko. Nezabudni, že budem vedieť, ak sa tam niečo bude diať." zasmiala som sa a prikývla, aj keď to nemohol vidieť.
-"Ocii, nič sa diať nebude. Jeho rodičia odcestovali a nechceli ho nechávať samého doma. Zajtra sa vrátia. Myslím." doplnila som, aj keď som vlastne nevedela, kde bol problém.
-"Musím už končiť. Kľudne si ho priveď. Ale nezabúdaj, čo som povedal. Alebo aspoň použi zásuvku na barovom stole." pozdravil a zložil. Zamráčila som sa, keďže som ho nepochopila. Moje zvedavé ja sa hneď vybralo do kuchyne a otvorila zastávku. Boli tam fve krabičky kondómov. Začala sa rohotať, že ho niečo také napadlo. To nemyslíš vážne, otec!

What if...(1D)Read this story for FREE!