3. Kapitola

178 8 0

Poobede som sa poučila vo svojej izbe ,lebo zajtra píšeme dosť písomiek.Keď som sa doučila išla som otvoriť , lebo niekto zvonil. Boli to rodičia . Ahoj : pozdravila som im . Odpovedali: ahoj co tu tak vonia? Odpovedala som : bryndzové halušky.Hneď som im ich pripravila , lebo boli dosť unavení. Najedli sa a išli si ľahnúť do spálne. Umyla som za nimi riad a išla do svojej izby. Keď sa zobudili spýtali sa ma: nechceš ísť s nami nakupovať? Odpovedala som : s radosťou. Tak sme si sadli do autá a vyrazili sme. Cesta do obchodného domu , bola dosť dlhá . V garáži sme nemali miesta , kde zaparkovať. Po čase hľadania sme si ho našli.Kúpila som si jeansy ktoré mi veľmi sedeli, rifľovú bundu, tenisky a novú tašku do školy. Bola som taká šťastná, keďže mi toľko vecí pokupovali rodičia , lebo sme nemali veľa peňazí . Prišli sme domov a hneď som si išla ľahnúť po tom nakupovaní. Ráno sme zaspali , takže som si rýchlo obliekla nové jeansy ,tenisky a tričko na ramienka , keďže bolo teplo. Rýchlo som behala dole schodmi , zobrala si fľašu s vodou , ktorú mi prichystala mama.Rýchlo som si sadla do autá a išli sme . Keďže ocko bol riaditeľ , tak sa nám to nestávalo nikdy, že sme zaspali.Ocko sa trochu hanbil , keď sme prišli skoro poslední do školy.Akurát som prišla do triedy na zazváňanie.Prvú hodinu sme mali biológiu ,neučili sme sa, lebo sme mali prednášku o zvieratách . Hodina bola taká nudná , že som skoro zaspala. Cez prestávku sa spolužiak postavil pred celú triedu a pýtal sa či by niekto nemal záujem o žriebätá , ktoré sa mu o nelý mesiac narodia. Veľmi som sa potešila. Vôbec som netušila , že môj spolužiak , ktorý sa volá Peter má kobylku. Veľmi som sa čudovala, lebo nato nevyzeral žeby mal veľa peňazí. Celý zvyšok školy som rozmýšľala , ako poviem rodičom , že môj spolužak bude predávať žriebätá .Rozmýšľala som tak dlho , ako sa len dalo.Myslela som že keď prídem domov tak budem mať neaký plán. Ocitla som sa doma , ale žadny plán som nemala. Tak som prišla k mame a začala rozprávať , že ako bolo v škole. Nikdy sa ma to nepýta , lebo vie že o škole nikdy nemám rada rozprávať. Neskôr som jej spravila večeru a umyla celý riad . Mame sa to zdalo podozrivo , videla som to na nej , ale nedávala to na javo a ja som sa nechcela prezradiť. Neskôr som poupratovala celý dom, keďže sme ho mali malý. Neskôr som nakŕmila všetky zvieratá na farme. Keď otec prišiel domov čudoval sa že som poriadkumilovná. Neskôr som si ich zavolala do svojej izby a začala som rozprávať , že môj spolužiak bude mať žriebätá , že či by ste mi neskôr nekúpili jedno . A oni že nemáme teraz nato peniaze, ani stajňu nemáme , lebo tam kde sú kravy nemôže byť kôň. Ja som sa rozplakala a oni , že ešte si to premyslia , ale vedela som , že mi ho nekúpia , lebo treba aj sedlo . Možno by mi ho kúpili , keby otec predal farmu,ale on ju nepredá , lebo sa na nej veľa narobil a skoro všetky zvieratá má na pamiatku po rodičoch. Tí už zomreli keď som sa narodila. Mali autonehodu. Bola som z toho smutná , že mi nechcú kúpiť koňa. Tak som si v duchu pomyslela , že spravím všetko , aby som ho dostala. Ráno som sa zobudila neskôr , keďže boli prázdniny. Išla som do mesta s kamoškami , aby som si kúpila knihu o koňoch , aby som vedela , ako sa mám o nich starať. Prišla som domov a utekala do izby . Mama sa ma pýtala kde som bola. Povedala som jej , že s kamoškami v meste. Nemôže sa o tej knihe dozvedieť povedala som si v duchu. Tak som sa zamkla a začala som si ju čítať.
PÍŠTE DO KOMENTOV , KEĎ SA VÁM TO PÁČILO.
ĎAKUJEM.

My horseRead this story for FREE!