9. Kapitola- Vlk

173 16 0

Sedela som v kuchyni a jedla zapekané zemiaky. Stále som uvažovala nad Danym, a nad tým čo povedal. Je zvláštny, nepáči sa mi to.

"Nalejem vám ešte vodu?," spýtal sa ma niekto. Otočila som sa a zbadala Mirandu.

"Dakujem, môžte mi doliať," povedala som.

Potrebujem niekoho kto mi vysvetlí, kde je Daniel.

"Miranda?" povedala som, keď už odchádzala z kuchyne," nevieš náhodou, kde je Daniel?"

"Neviem, ale o takomto čase býva preč," odvetila.

"O takomto čase?"

"Áno, tak raz za mesiac sa proste niekde zašije netuším kde. Keď sa vráti môžete sa ho spýtať."

"A tie podzemné chodby? Kam vedú?," úsmev jej zmrzol na tvári.

"Nemali by ste sa sama potulovať po tých chodbách."

"Nebola som sama bola som s Danym," povedala som pokojne. Miranda sa zatvárila vážne a prisadla si ku mne.

"Slečna, sú niektoré veci v tomto dome, ale aj mimo neho, ktorým by ste sa mala vyhýbať. Medzi jednu takúto vec patrí aj pán Dany."

"Prečo by som sa mu mala vyhýbať?"

"Povedzme, že je nebezpečný," povedala vyhýbavo Miranda.

"A Daniel? Ten je podla vás tiež nebezpečný?"

"Daniel nie je zlý človek, ale aj on má v sebe niečo čo by vám mohlo ublížiť," s týmito slovami odišla.

* * *

Utekal som čo najdaľej od domu ako sa dalo. Samozrejme dával som si pozor na to, aby som neprekročil hranice teritória.

Prišiel som na miesto, kde som sa väčšinou stretol s ostatnými a čakal na nich.

Zrazu som pocítil známu bolesť. Tá však už netrvala tak dlho ako prvýkrát. Za pár sekúnd som sa zeme už nedotýkal dvoma končatinami, ale štyrmi.

Obzrel som sa dozadu na moje telo a neuvidel som modré rifle a čiernu mikinu, ale hebkú bielu srsť.
Ahooooj, ty biely flak tam. Posmešne sa mi ozvalo v hlave. Hector. Stále sa mi smeje za moju bielu srsť. Je veľmi neobvyklé, že by mali vkolaci bielu srsť. Väčsinou je hnedá, červená alebo šedá.

Sú aj čierny vlci ale tý sú len s královskej rodiny a aj to je len občasné. Dokonca ani ujo Grigori nemá čiernu srsť.
Ha ha ha, veľmi smiešne. Staraj sa o seba. Ty vyzeráš ako hovno. Zašklabil som sa na neho. Vo vlčej podobe to musí vyzerať strašne divne.
Chlapci nehádajte sa. Sarah. Tá je taká dobrosrdečna až je to niekedy otravné.
Nevideli ste Alex? Ozval som sa ja.
Áno, bola hneď za mnou, asi uvidela veveričku. Vieš tú čo jej vždy utečie.

Alex sa raz pokúsila chytiť veveričku, ktorú uvidela. Nechytila ju. A tá veverička jej nakoniec ešte hodila šišku do hlavy. Pokúšala sa ju chytiť viackrát, ale ešte sa jej to nepodarilo. Je na tej veveričke naozaj závislá.
Hej a zasa mi utiekla. Konečne prišla. Alex má spolu so Sarah má šedú srsť, ale Alex má trocha tmavšiu ako Sarah.

Váčšinu času, keď sme boli premenený- za splnu- sme len ležali na obvyklom mieste a rozprávali sa, čo je nové. Ako ľudia sa nestretáme, teda okrem dievčat, tie sú kamarátky.
No čo? Ozvala sa Alex smerom na mňa.
Čo čo? Nechápal som.
No, šušká sa, že už je u vás nový dedič. Doplnila za Alex Sarah.
To vážne? Neviem si predstaviť, že na tróne nebude ujo Grigori. Čudoval sa Hector.
Tomu ver, neviem si to vôbec predstaviť. Povedal som.
Už si sa s ňou rozprával? Zaujímalo Alex.
No, áno.
Kto myslíš, že si ju vezme.
Zrejme ja, Dany neprejavuje nijaký záujem. Chudáčik môj. Je to také nespravodlivé. Sťažovala sa Sarah.
No není až taká strašná, vlastne sa mi celkom páči. Priznal som.
Ó, tiger už išiel na vec. Smial sa Hactor. Pousmial som sa, ale potom som hneď nasadil nevinný víraz. Spoločne sme sa na tom s Hectorom začali smiať. Lenže hneď sa do toho zaplietla Sarah.
Bože chalani uvedomujete si, že sa smejete na dievčati, ktoré zatial o ničom nevie...

*********************************

Tak tu je ďalšie časť, ospraveslňujem sa že mi to trvalo tak dlho.

#Vava152#

DedičkaRead this story for FREE!