Kapitola dvadsať - Lottie & klub

Začať od začiatku

„Áno, ale nesúhlasila som, že budem s tebou chodiť po pochybných kluboch,“ založila som si ruky na prsiach.

„Pochybných?“ pobavene nadvihol obočie. „Ty si bola ešte v pochybnejších, podľa toho, čo si pamätám,“ uškrnul sa a ja som sa podvedome chytila za žalúdok, ktorý utrpel celkom bolestivú spomienku. „Navyše v mojom podniku je bezpečne, momentálne bezpečnejšie ako tu,“ zasyčal a ja som nechápavo nadvihla obočie, ale nechcel to rozvíjať. „Takže ak niečo budeš potrebovať, príď mi povedať, poviem Lottie,“ povedal mi. „Alebo nie, poviem jej, aby sa tu zastavila,“ povedal a postavil sa.

„Ja sa zvládnem obliecť aj sama,“ povedala som mu.

„Nepochybujem, ale ona ti môže dať pár rád,“ zasmial sa. Zúžila som nad ním oči, to tým akože chcel povedať niečo konkrétne alebo čo? Nezdá sa mu, že to už začína preháňať s tým, aký je blbý a arogantný vôl nonstop, teda pokiaľ je so mnou? „Mohla by ti povedať, ako sa obliecť do môjho klubu, aby si zapadla a mohla hrať autoritatívne svoju úlohu,“ uškrnul sa.

„Ja som už bola v klube, a opakujem, viem ako sa obliecť.“

„Naposledy si mala šaty, ktoré sa ale vonkoncom nehodili.“

„Tiež neboli určené, aby ich videli tvoje ‚dokonalé‘ oči,“ zaškľabila som sa a naznačila som úvodzovky. V skutočnosti boli dokonalé, pokiaľ neboli čierne, ale nemala som v pláne mu povedať niečo také, ešte by bol z neho väčší narcis ako je teraz.

„Teraz už budú,“ uškrnul sa a ja som sa zamračila. Fajn, teraz vyhral on, ale to mu nedarujem, aj tak je to bezočivec. Bože, môžeš mi prezradiť, prečo som urobila to, čo som urobila? Veď človek musí byť retardovaný, aby toto urobil... s ním. Nie že nie je príťažlivý... Stále to opakujem, je, ale aj úplný vymetenec.

Zavrel za sebou dvere a ja som hlboko vzdychla. „Čo som komu urobila?“ spýtala som sa a pozrela sa na strop. Odniesla som uterák späť do kúpeľne a zavesila ho. Raz sa usuší. Je mi jedno kedy, teraz nechcem premýšľať. Natiahla som na seba kraťase a tielko, neobťažovala som sa s niečím iným.

Hodila som sa na posteľ a zdvihla mobil z vankúšov. Prevrátila som sa na chrbát a pozrela sa na obrazovku. Na tapete som mala seba, Vanessu a Chrisa. Chris bol chalan z nášho ročníka, čiže to bol teraz jeho posledný rok. Už v prváku som si ho všimla, ale až v druhom ročníku si ma všimol, pretože nás zoznámila Vans. Samozrejme, čas ubiehal celkom rýchlo, ak sme mali vyraziť o šiestej, mala by som si vybrať čo na seba a už sa nejako pripravovať. Vzdychla som a radšej našla v zozname Vansino číslo. „Hey! My sister, my friend, my angel!“ zakričala mi do telefónu a ja som sa neubránila sa smiechu.

„Čo máš v sebe?“ smiala som sa jej.

„Nemám nič, ale dnes bude tá párty, tá, na ktorú nejdeš, lebo si s tým svojím...“

„Nie je môj a ani nechcem aby bol a nie som tu tak celkom dobrovoľne,“ odvrkla som.

„Bože!“ Skríkla, až som sa trhla. „On ťa uniesol?“ To sa pýtaš v nesprávny deň, napadlo ma.

„Nie, ale on tu nemal byť, ja som tu kvôli Ryanovi..“ radšej som sklapla, ale bolo neskoro. „Teda, kvôli tomu chlapovi, čo si videla.“

„To on? Nie je moc starý? Ale je chutný... Awww, moja Una ide podvádzať svojho frajera s ešte väčším frajerom, to je moja študentka,“ povedala priam pyšným hlasom. „Ale teraz vážne, som hrdá, ale bola by som rada, kebyže dáš od toho frajera ruky preč.“

„Koho myslíš?“ nechápala som. „Ryana?“

„Jop,“ pritakala, aj keď som ju nevidela.

Irresistible - DokonalíRead this story for FREE!