For every story tagged #WattPride this month, Wattpad will donate $1 to the ILGA
Pen Your Pride


Už som nevládala. Bežala som ako o život už viac ako desať minút. A keďže nie som športvec, bol to pre mňa problém. Irónia je v tom, že ja som nie len bežala ako o život, mne oň išlo. Snažila som sa ísť čo najkratšou cestou domov, tam sa zamknuť a zavolat políciu. Niekto ma chcel zabiť. Otočila som sa, a to som robiť nemala. Zakopla som sa o kameň a spadla som. ,,A teraz mi už neutečieš." povedal chrapľavým hlasom a zasmial sa tým najškaredším smiechom, aký som kedy počula. Potom som už len uvidela čiernu hlaveň zbrane mieriacu na moju hruď. Pocítila som ostrú bolesť.

S výkrikom som sa zobudila a sadla som si na posteľ. Z tých kriminálok mi už asi šibe, lebo tento sen ma prenasleduje už dva týždne. Pozrela som sa na svoje hodinky ktoré ukazovali čas dve hodiny. Spím ešte ani nie tri hodiny a už som hore. No super. Zobrala som knihu ktorú mám práve rozčítanú, a otvorila som ju.

Volám sa Kate Cameronová a chodím do deviatej triedy. Moja internátna škola Le High pre tých "inteligentných" má najlepšie vybavenie v celej krajine. Zvykla som si na skoré vstávanie a ťažké predmety. Učia nás tí najlepší ale zároveň aj najprísnejší učitelia. Máme veľa učiteľov ktorích máme radi a ktorích neznášame. Ja neznášam McDonelyho. Učí nás fyziku, ktorú mám rada. Ale on ju robí tým najhorším predmetom na škole. Ani jedna z mojich kamarátok ho nemá rada.

Ráno mi začal zvoniť budík a ja som si začala pospevovať pesničku, ktorá vychýdzala z reproduktorov môjho mobilu. Nakoniec som budík vypla a začala som sa obliekať. Za chvíľu je koniec školského roka, a tu v New Yorku sú teploty na nevydržanie. Preto som si obliekla svoje obľúbené čierne kraťasy a biele tielko s potlačou čierneho kvetu. Ešte som spravila rannú hygienu a Išla som si nachystať raňajky. Otvorila som dvere a vošla do kuchyne. Tam už na mňa na stole čakali raňajky. ,,Dobré ráno." povedala som Kerry. Kerry je moja najlepšia kamarátka. Vyzerá ako modelka a má dlhé blond vlasy. ,,Dobré." povedala, ,,nachystala som ti ranajky." Usmiala sa a ja tiež. Naraňajkovali sme sa v príjmnej atmosfére a okolo pól siedmej sme vyšli z intráku. Bol jún a nás čakali už iba dva týždne školy.

,,Čo podnikneme cez víkend?" spýtala sa ma Kerry, keď sme vyšli von. ,,Ja neviem. Možno by sme mohli byť doma a oddychovať." navrhla som, lebo sa mi nechcelo rozmýšľať a navyše som unavená ,,Ale no tak! Vieš že ja nedokážem len tak sedieť. Niečo vymysli." oponovala mi Kerry. ,,Ešte sa poradíne s Amy. Tá má vždy najlepšie nápady." Kerry si vzdychla ale súhlasila.

Prešli sme pár metrov a už sme boli pri hlavnom vchode školy. Je to vysoká a honosná budova. V jednej časti sú triedy, vdruhej časti učebne, a v tretej sú učitelia. Na schodoch pred školou nás už čakala Amy a Nicol. ,, Čaute!" pozdravila nás Nicol keď si nás všimla. Mala oblečené čierne tričko a jeansy po kolená. Mala vlastný vkus. Je jej jedno čo si ľudia o nej myslia. Zato Amy sa obliekala  podľa toho čo je v móde. ,,Kde je Zara?" spýtala som sa, kedže mi tu chýbala. ,,Hneď za tebou." ozval sa Zarin hlas. ,,Čo sa stalo?" opýtala sa Amy keď si všimla ža bežala. ,,Zase si zaspala?" spýtala sa Amy, a uškrnula sa. ,,Ja za to nemôžem. Nicol ma nikdy nezobudí." a hrala sa na urazenú. Nicol a Zara maju spoločný internát. ,,Vieš že u nás to je tak, že každý sa musí zobudiť sám." Povedala Nicol a zasmiala sa so všetkými ostatnými. ,,Mali by sme ísť." povedala som a vošli sme do školy.

Ja a Nicol sme išli na telesnú, a ostatné šli smerom na fyziku. Vošli sme do šatne, ktorá bola momentálne prázdna. Prezliekli sme sa do telesnej, ktorá sa u mňa skladala z čiernych legín a volného tielka, a u Nicol to boli kraťasy s croptopom. Vyšli sme zo šatne a dostali sme sa do telocvične ktorá zívala prázdnotou. Telocvičňa je obrovská, a mávaju vždycky telesnu spojenú tri triedy, a niekedy sú to aj úplne iné ročníky. Tak to býva u nás teraz v piatok.

Asi po piatich minutach sa telocvična začala napĺňat spolužiakmi a ostatnými triedami. Potom nám dal tréner nástup a spýtal sa tie rutinné veci typu chýba niekto? Každá trieda má telesnú trikrát do týždňa, pričom prvé dve hodiny v týždni máme určenú prácu, ale tú poslednú, máme výberovku.

Rozmýšľala som, čo by som išla robiť. Hral sa volleybal, florbal, prehadzovaná. Ale kedže viem ako to chodí, že sa nikdy nezhodneme, rozhodla som sa radšej pre posilku. Išla som k bežiacemu pásu, kde som uvidela kamarátku Kennu. Má trinásť a chodí do siedmej triedy. ,,Ahoj." povedala som a začali sme sa rozprávať.

Po pár minutach sme už obidve nevládali a tak sme sa už nerozprávali. Zrazu som začula zvuk rozbíjajúceho sa skla a výstrelu. Keď som si bola istá, že je to bezpečné, poobzerala som sa okolo seba.

Vtedy som uvidela Kennu ležiacu na zemi. ,,Zavolajte záchranku! Kenna je postrelená." počula som ako niekto kričí, a dievčatá začali pišťať. Ale mňa zaujímala len jedna vec. Pribehla som ku nej a začala som jej dávať prvú pomoc, lebo nedýchala. Ale jej srdce odmietalo začať pracovať. Červená škvrna na zemi sa zväčšovala a zväčšovala. ,,Kenna, nie, nemôžeš umrieť. Prosím." povedala som a ďalej som jej dávala prvú pomoc.

Niekto ma odtiahol a ja si pamätám, že v hlave som mala už len jedinú myšlienku. Kenna je mŕtva, Kenna je mŕtva, Kenna je...


SkúškaRead this story for FREE!